Voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnia na Slovensku v sobotu 8. júna. Účasť na voľbách považujeme vždy za dôležitú – či už na miestnej, celoštátnej, alebo európskej úrovni. Je to výborná možnosť vyjadriť sa k témam, na ktorých nám záleží a zároveň podporiť tých, ktorí sa zasadzujú za naše práva.

V tejto súvislosti nás zaujíma aj to, ktoré strany presadzujú záujmy neveriacich a sekulárne zmýšľajúcich ľudí. Minulé leto pred parlamentnými voľbami sme zhrnuli doterajšie aktivity, názory a výsledky hlasovania jednotlivých politických strán. Išlo o strany Smer, Hlas, Progresívne Slovensku, Republika, OĽaNO (neskôr premenované na „Slovensko“), Sloboda a Solidarita, KDH, Sme rodina, SNS, Demokrati a Modrí, Most-Híd. Pozreli sme sa aj na to, kto má v programe odluku cirkví od štátu.

Čo sa odvtedy zmenilo?

Od leta 2023 sa až tak veľa nezmenilo a naše odporúčania pre parlamentné voľby preto platia rovnako aj pre eurovoľby.

Ľudské práva a sekulárny štát v parlamente obhajovali hlavne strany PS a SaS (príklady si môžete pozrieť na našom youtube kanáli).

Náboženskí fundamentalisti z Kresťanskej únie, ktorí sa opäť dostali do parlamentu v koalícii s OĽaNO, znova predložili všetky svoje škodlivé návrhy.

Predseda KDH sa krátko pred voľbami zviditeľnil nenávistnými výrokmi o „pliage“. O tom, že KDH je stále zmýšľaním v stredoveku, svedčí aj jeho popieranie vedeckých faktov pri interrupčnej tabletke a to, že ich poslanci chodia na konferencie o „liečení“ homosexuality. Najprv poslanec KDH Čaučík bol na takejto akcii v Poľsku a ďalší poslanec KDH Škripek na ďalšej podobnej akcii v Bratislave.

Úplne nehorázne sa zachoval predseda Sme rodina. V snahe zapáčiť sa katolíckym biskupom im schválil nielen škaredé súsošie na Bratislavskom hrade, ktoré mesto nechcelo, ale aj zriadenie funkcie parlamentného kaplána.

Za SNS sa negatívne zviditeľnili viacerí. Štefan Kuffa robil politiku v kostole, keď pri čítaní na omši blúznil o „intronizovaní Krista za kráľa Slovenska“ a potom nechal kňazom vysvätiť budovu Ministerstva životného prostredia. Ministerka kultúry Šimkovičová sa zase uviedla svojimi diskriminačnými výrokmi proti LGBT ľuďom. Minister životného prostredia Tomáš Taraba znova predviedol exemplárny príklad online šikany cez internet, pričom si vybral bezdôvodne ako terč nielen známu herečku, ale aj samotnú RTVS, aby vytváral falošný dojem, že kresťania sú u nás utláčaní a diskriminovaní. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa letel na vrchol Malej Fatry vrtuľníkom v čase hniezdenia orlov (letel pritom nižšie, ako je povolené), aby odtiaľ vulgárne zaútočil na novinárku.

Strany vládnej koalície Smer, Hlas a SNS si jednoznačne zaslúžia kritiku aj za svoje opakované útoky na právny štát a princípy demokratickej občianskej spoločnosti. Naopak opozičné strany príjemne prekvapili svojim spoločným a čiastočne úspešným bojom proti niektorým škodlivým návrhom, napríklad proti skráteniu premlčacej lehoty pri znásilnení.

Európska politika by nás mala zaujímať

Voľbám do Európskeho parlamentu mnohí neprikladajú takú dôležitosť ako napríklad voľbám do Národnej rady SR. EÚ vnímajú ako niečo vzdialené, čo sa ich až tak netýka a preto tieto voľby mali na Slovensku doteraz vždy nízku účasť.

Dianie v európskej politike by nás však rozhodne malo zaujímať. Okrem iného preto, lebo EÚ nie je len čisto hospodárske spoločenstvo, ale uznáva aj zásady demokracie a právneho štátu a reaguje na každé porušenie týchto zásad. Niekedy len nelegislatívnym uznesením, ale v niektorých prípadoch aj zastavením eurofondov.

Napríklad v Poľsku vládnuci náboženskí fundamentalisti vo viacerých regiónoch zaviedlo takzvané „zóny bez LGBT“, avšak pod hrozbou straty finančných prostriedkov z EÚ tieto zóny opäť zrušili. V apríli európsky parlament prijal uznesenie na podporu reprodukčných práv žien, v ktorom vyzýval najmä vládu v Poľsku, kde to došlo tak ďaleko, že pre zákaz interrupcií zomierali ženy, aby tento zákaz zrušila.

Práve občanov krajín ako Slovensko, ktoré v oblasti práv žien a menšín nijako nenapredujú, ale v lepšom prípade stagnujú a v horšom cúvajú, môže teda členstvo v EÚ aspoň do určitej miery chrániť pred prijatím protidemokratických a diskriminačných zákonov. Preto nie je prekvapivé, že sa našim náboženským fundamentalistom členstvo v EÚ veľmi nepozdáva a každé uznesenie Európskeho parlamentu na podporu práv žien a menšín označujú za nepatričné zasahovanie do vnútorných záležitosti SR. Tí, ktorým by chceli zobrať ich práva, sú však za takéto „zasahovanie“ veľmi vďační.

V ďalšom článku sa pozrieme na to, ako hlasovali slovenskí europoslanci v konkrétnych ľudskoprávnych otázkach.

Kategórie: Články

Štítky: Európska únia, Európsky parlament, politika, voľby