Cirkevná socha ako súčasť volebnej kampane?

Katolícki biskupi a predseda parlamentu Boris Kollár bez schválenia mesta, zato s požehnaním od pápeža „obohatia“ náš verejný priestor o tri obrovské sochy svätcov priamo na Bratislavskom hrade. Komisia pre diela vo verejnom priestore pritom mala v minulosti so stvárnením vierozvestcov problém. Kritika k spracovaniu zaznievala od viacerých, padli slová o gýči alebo prirovnanie k „sušeným údenáčom“.

Po soche Svätopluka a obrovskom stožiari tak v blízkosti hradu pribudne ďalšie kontroverzné dielo, ktoré okrem biskupov a politikov zrejme poteší len málokoho. Navyše podľa výsledkov sčítania obyvateľov 2021 je viac ako 40 percent Bratislavčanov bez náboženského vierovyznania, katolíci sú tu už v menšine a ich počet dlhodobo klesá, takže neexistuje žiadny dôvod na umiestňovanie ďalších cirkevných stavieb vo verejnom priestore.

Súsošie bude slávnostne odhalené na cirkevný sviatok 15. septembra, len dva týždne pred voľbami a tak je jasné, že to bude vnímané ako súčasť volebnej kampane strany Sme rodina. Termín odhalenia sochy ako aj účasť Kollára, ktorý aktuálne čelí škandálu s násilím na bývalej partnerke, sa mnohým nepozdáva. Preto vyzvali biskupov, aby termín a účasť politických predstaviteľov na tejto akcii prehodnotili.

Nič nebráni tomu, aby bolo odhalené na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla. Uvedený termín okrem toho, že je vecne príslušnejší k samotnej povahe súsošia, je v dnešnej politicky exponovanej dobe aj prijateľnejší a znižuje možnosť odhalenie sochy zneužiť na politickú kampaň,“ napísal arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskému Alojz Hlina.

Otvorený list napísala arcibiskupovi aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. V liste vymenovala najväčšie známe prešľapy šéfa parlamentu. „Povedzte mi, pán arcibiskup, ako môžu cirkevní hodnostári z jednej cirkvi na jednej strane spochybňovať nevinnosť obetí vraždy z nenávisti a na druhej strane si vybrať za pobočníka pri oficiálnej udalosti niekoho, ako je Boris Kollár?“, pýta sa.

Arcibiskup Zvolenský však ani termín odhalenia sochy tesne pred voľbami, ani účasť Kollára nepovažuje za problém. Nie je to nič prekvapivé. Politika v kostoloch a náboženstvo v politike biskupom ani doteraz nijako neprekážalo a už v minulosti ukázali, že sú ochotní spolupracovať s hocikým, keď je to pre nich výhodné.

V roku 2019 biskupi podporili prezidentského kandidáta Smeru a hneď nato vláda schválila zákon, ktorý registrovaným cirkvám garantuje neustále automatické zvyšovanie štátneho príspevku a to takmer bez ohľadu na pokles počtu veriacich. Len ťažko sa ubrániť dojmu, že išlo o odmenu práve za túto podporu.

Teraz OĽaNO a Sme rodina plánovali opäť výrazne zvýšiť štátny príspevok pre cirkvi a navyše im ešte schválili aj kontroverznú cirkevnú sochu na hrade. Zrejme očakávajú, že sa im biskupi odvďačia peknou reklamou pred voľbami.

Volebná propaganda v kostoloch už začala. A možno sa opäť dočkáme aj pastierskeho listu s nenápadnými inštrukciami, koho voliť, alebo vyhlásenia biskupa o tom, podpora ktorých kandidátov je „ťažký hriech“.

Tieto príklady jasne ukazujú, ako veľmi škodlivé sú súčasné prepojenia štátu a najväčšej cirkvi. Už čoskoro však budeme mať možnosť to zmeniť a voliť strany, ktoré podporujú odluku cirkví od štátu.

Kategórie: Názory

Štítky: , , , , , , , ,