Dokumentaristický projekt českej a slovenskej televízie Colnica vyzeral zaujímavo. Časti, ktorá mala byť venovaná viere v týchto dvoch susedských krajinách, som venoval veľkú pozornosť. „Hovorí Boh po slovensky alebo po česky?“ začal dvomi dokumentárnymi filmami. Je sklamaním, že okrem zmesi romanticko-pohanských predstáv o bohu sme sa nedozvedeli tu najzásadnejšiu vec. Boh síce ešte stále hovorí, ale v oboch našich krajinách čoraz menej.

Čechy patria medzi najateistickejšie krajiny sveta. Nie len kvôli neschopnosti a nenažranosti českých cirkví, najmä tej Rímskokatolíckej, ale hlavne kvôli historickým koreňom siahajúcim až k Jánu Husovi. Česi mali a vždy majú svoje národné dejiny podoprené najmä svetskou mocou, ktorá nikdy moc nepodliehala žoviálnemu správaniu voči cirkvi a tak ako vládcovia tak aj národ našiel svoju morálku v prvom rade v sebe samých a samozrejme v humanizme. To však dokumentaristov zaujímalo len do tej miery, pokiaľ vodič kamiónu v dedinskej krčme hrdo vyhlásil, že on nepotrebuje boha, ale jedlo a peniaze. Toto ale nie je český ateizmus, čo z nejakého záhadného dôvodu dokumentaristom uniklo. Česká ateizmus je hlavne v ich národnej hrdosti a zlých historických skúsenostiach s touto cirkvou.

Slovenský dokument bol samozrejme už absolútne oprostený od racionálneho skúmania podstaty viery na Slovensku. Predstavil len náboženské panoptikum rôznych postavičiek, ktorých viera je pevná a hlavne slepá. Tak sme miesto dokumentárneho filmu zas len vzhliadli propagandu. Talkshow sa opäť bohužiaľ nevymkla z nastoleného štandardu propagácie náboženstva. Už samotné zastúpenie diskutujúcich hovorili za všetko: kňaz Martin Putna, teologička Ivana Adamcová a doktor Miroslav Tížík, ktorý ako sociológ bol jediným oponentom aj voči moderátorom. Tí vzhľadom na ich vlastné vierovyznanie poskytovali priestor na diskusiu hlavne predstaviteľom náboženstva. Paradoxom je, že evanjelikov je na Slovensku menej ako neveriacich, ale oni svoje zastúpenie v osobe teologičky pani Adamcovej dostali, ale na názor nejakého ateistu nebol nikto zvedavý. Tak sa predkladané hľadanie československej spirituality opäť premenilo len na náboženský kabaret ako z TV Lux. No a pravda, myslím teraz tá ozajstná a nie moja, tvoja alebo božia, tá odplávala dolu niekam mediálnym kanálom…

Kategórie: Názory

Štítky: ateizmus, boh, Česká republika, náboženstvo, televízia