Vatikánske zmluvy treba zrušiť

V Ústave Slovenskej republiky sa píše, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Táto veta sa však nedodržiava.

Cirkvi sú financované štátom, náboženstvo máme v školách, v zdravotníctve, v armáde a v podstate celej štátnej správe a politici neustále prizývajú cirkevných predstaviteľov k participácii pri pripomienkovaní alebo navrhovaní zákonov.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo je to tak, sú zmluvy so Svätou stolicou, ktoré sú pre Slovensku republiku jednostranne nevýhodné a dávajú Rímsko-katolíckej cirkvi významné nadpráva. Zmluvy s Vatikánom síce uzavreli aj iné krajiny, avšak taká nevyvážená zmluva ako tá, ktorú s nim uzavrela SR, nemá obdobu v celej Európe.

Základná zmluva

Vatikánske zmluvy nám boli vnútené bez vedomia a súhlasu občanov. Prvý a hlavný dokument je Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (č. 326/2001 Z. z.), ktorá má zásadný význam pre činnosť katolíckej cirkvi a je politickým a právnym fundamentom presadzovania jej záujmov. Podnet k jej vypracovaniu dal V. Mečiar, vtedy predseda vlády SR.

V júli 1997 bola zriadená Zmiešaná komisia na prípravu Základnej zmluvy, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne 24.11.2000. Proces jej tvorby bol pred verejnosťou utajovaný, pretože išlo o zmluvu, ktorá jednostranne znevýhodňuje Slovensko a podriaďuje ho Vatikánu. Základná zmluva je jednostranne nevypovedateľná a jej súčasťou je požiadavka prijatia ďalších 4 čiastkových zmlúv.

Diktuje SR obrovské inštitucionálne a budúce finančné povinnosti voči Katolíckej cirkvi bez akéhokoľvek konkrétneho a merateľného prospechu pre SR a popiera tým samotné základy sekulárneho štátu. Stala sa pre Slovensko záväznou a nadradenou slovenským zákonom, nie je však nadradená Ústave SR a ústavným zákonom.

Ozbrojené sily

Druhý dokument je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (č. 648/2002 Z. z.), ktorá bola podpísaná 21.8.2002. Na základe tejto zmluvy bol zriadený Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, čo je vlastne osobitná diecéza na čele s ordinárom, ktorý má na starosti armádu, políciu a väzenstvo.

Slovensko pritom zabezpečí finančné a materiálne potreby klerikov, ale aj činnosť ordinariátu, kostol, kúriu ordinára a primerané miesta bohoslužieb. Duchovní pôsobiaci v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR sú v služobnom pomere v štruktúrach OS a OZ, majú prepožičané vojenské hodnosti a poberajú služobný príjem podľa platových predpisov pre dôstojníkov armády resp. polície od príslušného ministerstva.

Dôstojníci ordinariátu majú privilegované postavenie voči ostatným vojakom a dôstojníkom napriek tomu, že dôstojnícke hodnosti majú iba prepožičané. Aj v tomto prípade sa nadraďuje cirkevné právo nad právo svetské.

Náboženstvo v školách

Tretí dokument je Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (č. 394/2004 Z. z.), ktorej prijatie vyplynulo zo Základnej zmluvy. Platnosť nadobudla 9.7.2004. Táto zmluva je pre katolícku cirkev veľmi dôležitá, lebo jej aplikovaním má neobmedzené možnosti ideologicky pôsobiť na mladú generáciu a na jej výchovu.

Zmluva obsahuje ustanovenia o zriaďovaní katolíckych škôl rôznych stupňov a zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách. SR sa v zmluve zaviazala, že nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej viere.

Ostatné zmluvy

Štvrtým dokumentom mala byť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Táto zmluva bola pre KDH taká dôležitá, že riskovalo roztržku vo vládnej koalícii, nakoniec však nebola podpísaná. Prijatie tejto zmluvy by rozdelilo občiansku verejnosť de facto i de iure na dobrých občanov – katolíkov, ktorí majú „svedomie“, a na občanov druhej kategórie, medzi ktorých by boli zaradení všetci tí, ktorí „svedomie“ nemajú a nie sú toho správneho vierovyznania.

Iniciátori zmluvy, jej spracovatelia a predkladatelia bezohľadne presadzujú katolicizmus ako štátne náboženstvo. Ak by tento návrh zmluvy bol prijatý, výklad práva na výhradu vo svedomí sa bude vykonávať neobmedzene a bezbreho.

Slovenská republika sa v čl. 20 ods. 1 Základnej zmluvy zaviazala uzavrieť osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi. Táto zmluva tiež zatiaľ nebola uzavretá.

Všetky uvedené dokumenty sú priamym prejavom klerikalizmu, ktoré majú za úlohu vnútiť všetkým občanom SR katolícke náboženstvo, a to aj prostredníctvom a za pomoci štátu.

Ako z toho von?

Vatikánska zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o svojom vypovedaní. Preto sa o nej často píše ako o nevypovedateľnej zmluve. Z čisto právneho hľadiska však nevypovedateľná zmluva neexistuje, je to predovšetkým otázka politickej vôle.

Strana SaS zvažuje, že sa pre Vatikánsku zmluvu obráti na Ústavný súd, ktorý by mal podľa nej preveriť, či je v súlade s ústavou a či sa dá vypovedať. Tu sa však objavuje námietka, že medzinárodnú zmluvu je podľa aktuálne platných zákonov možné dať na posúdenie Ústavnému súdu iba pred jej ratifikáciou a nie po nej.

Iným riešením by mohla byť snaha o dožadovanie sa nulity Základnej zmluvy podľa čl. 53 Viedenského dohovoru. Teoreticky existujú aj krajné možnosti ako zneuznať Vatikán ako štát alebo nedodržiavať niektoré ustanovenia zmluvy, keďže z jej nedodržania nevyplývajú žiadne sankcie.

Samozrejme, najlepším a najjednoduchším riešením by bolo, keby sa vláda SR dohodla s Vatikánom na zrušení alebo aspoň na zmene zmluvy takým spôsobom, aby rešpektovala práva všetkých a nielen katolíckych občanov SR. To by naši politici ale museli najskôr začať reálne bilaterálne rokovania ako predstavitelia suverénneho sekulárneho štátu.

Zdroje:

Kategórie: Články, Stanoviská

Štítky: , , , ,

Ethos (má 58 príspevkov)

Komentáre