V novej správe medzinárodná humanistická organizácia Humanists International skúma, ako vlády v rôznych krajinách sveta čoraz viac využívajú náboženstvo na ospravedlnenie represií a podkopávanie ľudských práv.
25. februára vyšla výročná Správa o slobode myslenia, ktorá hodnotí, ako krajiny na celom svete dodržiavajú právo na slobodu vierovyznania alebo presvedčenia a slobodu prejavu.
Tohtoročná správa odhaľuje, ako sa náboženstvo používa na presadzovanie kontroly a legitimizáciu narúšania ľudských práv. Zatiaľ čo niektoré krajiny sa stali tolerantnejšími k ľuďom bez vyznania a prijali progresívne politiky, čoraz viac vlád uplatňuje autoritárske praktiky na úkor neveriacich a náboženských menšín.
Predsedníčka organizácie Humanists International Maggie Ardiente v správe o taktike používanej autoritatívnymi vládami uvádza: „Hoci sa môžu prezentovať ako obhajcovia náboženskej slobody a „tradičných hodnôt“, v praxi často presadzujú náboženské privilégiá tým, že narúšajú ľudské práva menšinových skupín a rozkladajú nezávislé demokratické inštitúcie.“
V Gruzínsku, jednej z krajín, ktoré boli v tohtoročnej správe zdôraznené, sa vládnuca strana prezentuje ako ochranca tradícií a „rodinných hodnôt“. Hoci tvrdí, že chráni gruzínsku pravoslávnu cirkev, čoraz viac hanobí obhajcov ľudských práv, nezávislé médiá a opozičných politikov – označuje ich za „rúhačov“, „nepriateľov cirkvi“ a „odporcov kresťanských hodnôt“. Zároveň sa menili a zavádzali zákony, ktoré obmedzujú slobodu prejavu a kriminalizujú pokojné protesty.
V predslove k správe Mubarak Bala, bývalý predseda Nigérijskej humanistickej asociácie, opisuje svoje uväznenie nigérijskými úradmi za vyjadrenie svojho nenáboženského presvedčenia v časti krajiny, v ktorej dominuje konzervatívny výklad islamu a právo šaría: „V auguste 2021 ma Najvyšší súd štátu Kano formálne obvinil z takzvaných „rúhavých“ príspevkov na sociálnych sieťach, o ktorých tvrdili, že narušili verejný poriadok. O necelý rok neskôr som dostal dlhoročný trest odňatia slobody.“
V správe sa tiež delí o svoje skúsenosti a vysvetľuje, ako bol nakoniec prepustený: „Moja rodina a priatelia sa ma nevzdali. Keďže som bol vo väzení nútený vykonávať náboženské praktiky, v ktoré som neveril, prebiehala globálna kampaň za moje prepustenie.“
Spojené štáty sú tiež uvedené v Správe o slobode myslenia a podobne ako v minulosti získali relatívne dobré hodnotenie vďaka silnej ústavnej ochrane slobody vierovyznania alebo presvedčenia a slobody prejavu. Za súčasnej administratívy však krajina zažila bezprecedentný úpadok demokratických práv a základných slobôd. Tí, ktorí kritizujú vládnu politiku – a konzervatívnu kresťanskú ideológiu, ktorá je jej základom – sú často označovaní za „protiamerických“ (toto veľmi dobre poznáme, aj súčasná slovenská vláda rada označuje svojich kritikov za „protislovenských“). Tí, ktorí si uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu, sú čoraz častejšie terčom útokov a stretávajú sa s právnymi krokmi alebo násilím.
Správa o slobode myslenia sa snaží upozorniť na diskrimináciu a nespravodlivosti, s ktorými sa stretávajú nenáboženské a náboženské menšiny na celom svete. Napriek súčasnému nepriaznivému vývoju to humanisti nevzdávajú – naše humanistické princípy a viera v dôstojnosť a ľudské práva zostávajú rovnako silné ako kedykoľvek predtým.
V reakcii na umlčiavanie ľudskoprávych organizácií na celom svete sa správa organizácie Humanists International snaží čeliť rétorike náboženských fundamentalistov a odhaliť ich útoky na ťažko vydobyté práva a slobody mnohých rôznych skupín v našej spoločnosti.
Kategórie: Články
Štítky: ateizmus, Gruzínsko, humanisti, Humanists International, islam, kresťanstvo, ľudské práva, Mubarak Bala, náboženská sloboda, Nigéria, sloboda slova, sloboda vierovyznania, správa, USA
