Tento mesiac sme si znova pripomenuli neslávne výročie vzniku klérofašistického slovenského štátu. Pri tejto príležitosti vyšlo niekoľko zaujímavých článkov a noviniek, o ktorých vás tu chceme informovať.

Premenovanie ulíc

V porovnaní so situáciou pred rokom došlo k jednej významnej zmene k lepšiemu: Ulica vo Varíne pomenovaná po prezidentovi klérofašistického štátu a vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi konečne bola premenovaná. Je to úspech najmä Lenky Tichákovej, ktorá napriek nepochopeniu a urážkam mnohých spoluobčanov neustúpila. Pozitívne vnímame aj aktivity novo vzniknutého Slovenského protifašistického hnutia, ktoré sa pravidelne vyjadruje k minulým aj aktuálnym udalostiam.

Napriek tomu v oblasti očisty verejného priestoru stále ostáva veľa práce. Stále tu máme rôzne sochy a busty pripomínajúce klérofašistický režim. Jozef Tiso má v Čakajovciach pri Nitre svoju sochu, prvý minister zahraničných vecí tohto režimu Ďurčanský má zas v rodnom Rajci bustu. V iných obciach zase sú dodnes ulice pomenované po predstaviteľoch komunistického režimu.

Premenúvanie ulíc sa dlho zanedbávalo. Niektoré síce po roku 1989 premenovali, ale dostali meno po ďalších nekorektných osobách a dokonca sa stávalo, že predstaviteľov komunistického režimu nahradili v názvoch ulíc ľudáci. Ide o pozostatky nárastu nacionalizmu z 90. rokov. Do zmien názvov ulíc sa ich obyvateľom veľmi nechce, keďže by to znamenalo byrokraciu a poplatky a mnohí dodnes ospravedlňujú alebo relativizujú zločiny týchto ľudí.

Kde líšky dávajú dobrú noc

Zaujímavú novinku predstavila historička Hana Kubátová, ktorej vychádza kniha Kde líšky dávajú dobrú noc o vzťahu kresťanského nacionalizmu a holokaustu na Slovensku. Pripomína, že miera zapojenia kňazov do politiky odlišovala slovenský štát aj od iných krajín s katolíckym obyvateľstvom.

Ako uviedla v rozhovore pre Denník N, pre klérofašistický režim na Slovensku bola špecifická nielen úloha prezidenta-kňaza, ale aj významné zastúpenie cirkevných predstaviteľov v politike ako takej. Kňazi mali dôležité postavenie v štátnej rade. Biskup Ján Vojtaššák, ktorý oficiálne reprezentoval rímskokatolícku cirkev, bol dvakrát zvolený za podpredsedu rady. Významní cirkevní predstavitelia sa objavovali na všetkých úrovniach slovenskej politiky, teda aj na regionálnej úrovni.

Hitlerov prezident

25. marca, symbolicky v deň kedy si pripomíname výročie odchodu prvého transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho koncentračného tábora Auschwitz, si budú môcť diváci Divadla Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH) po prvýkrát pozrieť inscenáciu Hitlerov prezident o Jozefovi Tisovi. Ďalšie predstavenia sú naplánované aj v apríli a máji. DPOH uvádza inscenáciu aj ako reakciu na nebezpečne sa meniacu situáciu v našej krajine a naprieč svetom.

Je na mieste pýtať sa, či nám aj v súčasnosti hrozí návrat klérofašizmu. Hoci je nepravdepodobné, že sa zopakuje presne taký istý režim, aký tu vládol počas druhej svetovej vojny, mnohé nebezpečné javy tohto režimu môžeme pozorovať aj dnes – postupný zánik právneho štátu, útoky na menšiny, šikanu aktívnych občanov a mimovládnych organizácií, aroganciu moci, likvidáciu kultúry, rozklad inštitúcií, snahy o cenzúru médií, nebezpečné konšpirácie a podobne. Zároveň dochádza k rekordnému navyšovaniu štátneho financovania registrovaných cirkví a čoraz väčšiemu preniku katolíckej cirkvi do štátnych inštitúcií.  

Kategórie: Názory

Štítky: divadlo, fašizmus, história, Jozef Tiso, klérofašizmus, kniha, slovenský štát