Dnes si pripomíname smutné výročie vzniku klérofašistického štátu na území dnešného Slovenska. Klérofašizmus je krajne pravicová forma vlády klerikálneho (duchovného) zamerania uplatňujúca pri výkone moci fašistické metódy a katolícke tradície. Vznikol v 20. rokoch 20. storočia a jeho vplyv vyvrcholil v období 2. svetovej vojny, no žiaľ aj dnes má na Slovensku stále ešte nemalú podporu. Určitá skupina politikov, ale aj cirkevných predstaviteľov dlhodobo pracuje na jeho rehabilitácii a snaží sa podsunúť verejnosti svoju verziu histórie – že za Tisa tu bol blahobyt a nežilo sa tu zle.

Zaujímavé knihy

V posledných rokoch bolo o tomto období napísaných aj niekoľko zaujímavých kníh. Publikácia „Klérofašisti“ sa venuje príčinám, kontextu a dôsledkom radikalizovania viacerých katolíckych a jedného evanjelického kňaza v rokoch 1935 – 1945. Historik Miloslav Szabó skúma problematiku na príklade troch kontroverzných a dnes do veľkej miery zabudnutých duchovných.  

Kniha „Tisovi poza chrbát“ predstavuje príbehy odporu voči ľudáckemu režimu, ktoré pootvoria dvere do neprebádaného sveta malých aj veľkých hrdinských činov obyčajných ľudí. Slovenskí vedci a publicisti píšu o viac i menej známych osobnostiach, ktoré sa nebáli postaviť Tisovi, gardistom ani vlastnému strachu. O jednotlivcoch, ktorí mali silu, odhodlanie a odvahu konať „poza Tisov chrbát“.

Pred piatimi rokmi zverejnil Denník N vzdelávaciu publikáciu „Slovenský štát – príbehy obetí a páchateľov vojnovej republiky“. Táto publikácia je vhodná aj pre používanie v školách a dá sa zadarmo stiahnuť vo verzii PDF alebo Scribd.

Čoskoro vyjde aj nová kniha „Slovenský štát v nás: Politika, kultúra, pamäť 1945-2020“, ktorá sa pokúša o bilanciu toho, ako a prečo sa nám s našou národnou traumou (ne)podarilo popasovať.

Privilegované postavenie katolíckej cirkvi

Veľa ľudí dnes síce pozná základné fakty o tomto období – že tu bola diktatúra, že vojnový slovenský štát bol produktom zahraničnej politiky nacistickej Nemeckej ríše a bol jej satelitom, že 70-tisíc slovenských židovských občanov bolo vyvezených a zabitých vo vyhladzovacích táboroch.

Ďalšie podrobnosti ale až také známe nie sú. Málo sa napríklad hovorí o potláčaní náboženskej slobody v tomto období. Klérofašistický režim sa hlásil ku katolíckemu vierovyznaniu. Iné kresťanské cirkvi vrátane evanjelikov štát v mnohých oblastiach diskriminoval a šikanoval.

Ako uvádza vzdelávacia publikácia Denníka N: „Katolícka cirkev mala v slovenskom štáte mimoriadne postavenie. Prezidentom a najznámejším, propagandou najviac vyzdvihovaným predstaviteľom štátu bol katolícky kňaz Jozef Tiso. Druhou najuctievanejšou postavou bol ďalší katolícky kňaz a zakladateľ vládnej strany Andrej Hlinka, ktorého meno mala strana priamo vo svojom názve. Mnohí katolícki kňazi, funkcionári a intelektuáli režim aktívne podporovali, hrali významnú úlohu v jeho propagande aj obhajobe. Viacerí katolícki kňazi boli poslancami, mnohí zastávali vysoké funkcie vo vládnej strane. Slovenský štát katolíckej cirkvi prinavrátil jej spoločenské postavenie a napríklad aj pozície v školstve, ktoré stratila za prvej Československej republiky, postoj cirkvi sa zohľadňoval pri vydávaní zákonov.“

Obmedzovanie práv žien

Príkladom silného vplyvu katolíckej cirkvi na zákony štátu v tomto období je úplný zákaz interrupcií. Za interrupciu ženám vtedy hrozilo päť rokov väzenia. Trestalo sa aj používanie antikoncepcie. Klérofašisti sa netajili svojím názorom na tzv. „prirodzené poslanie žien“ a posielali ženy späť do kuchýň, kostolov a k deťom. Podľa možnosti nemali dosiahnuť vysoké vzdelanie a štát sa pokúšal urobiť veľmi výrazné zásahy do vzdelávania dievčat.

Ženy, ktoré mali deti a zároveň pracovali, ocitli sa v nemilosti režimu. Rozbehla sa kampaň na ich prepúšťanie zo zamestnania, ktorá vyvrcholila prijatím zákona, ktorý prepúšťanie nariaďoval. V ženských časopisoch sa písalo, aby ženy vydržali aj mužove problémy s alkoholom či domáce násilie a nesťažovali sa. Štát robil všetko pre to, aby sa zo žien stali submisívne a poslušné členky režimu.

Cirkev sa nepoučila

Žiaľ katolícka cirkev na Slovensku klérofašizmus dodnes jasne neodsúdila a niektorí jej predstavitelia s týmto režimom viac či menej otvorene sympatizujú. Bývalý trnavský arcibiskup Sokol v roku 2008 slúžil za Tisa omšu a tvrdil, že za jeho vlády bol blahobyt. V parlamentných voľbách 2016 viacerí kňazi otvorene podporovali Mariana Kotlebu, na čo KBS reagovala iba vyhlásením, že „Konferencia biskupov Slovenska nemôže jednotlivým kňazom alebo veriacim diktovať ich politické presvedčenie.“ V roku 2020 robil kotlebovcom volebnú reklamu aj známy farár Kuffa, keď za nich kandidovali jeho brat a synovec. Trnavský arcibiskup Orosch si v Budapešti uctil zločinca, ktorý sa angažoval počas existencie Tisovho slovenského štátu. A to sú len niektoré z mnohých príkladov. Že sa katolícka cirkev na Slovensku dodnes nedokázala vyrovnať so svojou minulosťou, ukazujú tiež jej opakované snahy o blahorečenie arizátora a spolutvorcu ľudáckeho režimu, biskupa Vojtaššáka.

Dodnes sa nepodarilo premenovať ulicu vo Varíne, ktorá je pomenovaná po vojnovom zločincovi Jozefovi Tisovi a máme tu aj niekoľko pamätníkov venovaných predstaviteľom vojnového štátu. Medzi oddaných obhajcov Jozefa Tisa patril aj kardinál Korec, ktorý mu 8. júla 1990 v Bánovciach nad Bebravou odhalil prvú pamätnú tabuľu.

Kategórie: Články

Štítky: história, Jozef Tiso, klérofašizmus, kniha, práva žien