Znova je to tu. Po poburujúcich výrokoch predsedu KBS, ktorý relativizoval klérofašistický režim a pozvaní extrémistov na katolícky festival katolícka cirkev opäť dokázala, že sa stále nevie vyrovnať so svojou minulosťou. Tentokrát sa biskupi chválili tým, že kauza blahorečenia Jána Vojtaššáka napreduje a dokumenty o ňom boli predložené na preskúmanie vo Vatikáne. Ešte prv než o tomto posune informovala KBS, nadšene sa o tom zmienil na svojom profile spišský biskup Mons. František Trstenský, najmladší spomedzi slovenských biskupov, považovaný za prvú lastovičku generačnej výmeny vo vedení rímsko-katolíckej cirkvi.
Čo je blahorečenie?
Blahorečenie je slávnostný cirkevný akt, ktorým katolícka cirkev vyhlasuje zomrelého človeka za blahoslaveného. Znamená to, že daná osoba žila vzorným životom alebo zomrela „mučeníckou“ smrťou (teda bola zabitá pre vieru) a veriaci ju môžu verejne uctievať. Po blahorečení môže nasledovať ešte ďalší krok – svätorečenie, po ktorom sa osoba uctieva nielen v určitej krajine, ale celosvetovo.
V skutočnosti však mnohí „svätí“ až takým príkladným životom nežili a ocitli sa medzi nimi aj kontroverzné osoby. Napríklad svätorečený bývalý pápež Ján Pavol II. ešte ako krakovský arcibiskup umlčiaval obete sexuálneho zneužívania a pedofilných kňazov namiesto nahlásenia na polícii a vylúčenia z cirkvi presúval z jednej fary na druhú. Takisto o svätorečenej Matke Tereze z Kalkaty vyšlo najavo množstvo nepríjemných skutočností spochybňujúce mýtus, ktorý o nej vytvorila cirkevná propaganda.
Na Slovensku cirkev mnohých pobúrila v súvislosti s blahorečením Anny Kolesárovej, 16-ročného dievčaťa z Vysokej nad Uhom, ktoré údajne bolo na konci druhej svetovej vojny donútené vybrať si medzi znásilnením a zastrelením, pričom si malo vybrať tú druhú možnosť. Cirkev tento príbeh prezentovala pod neskutočne hlúpym, zvrátením heslom „Radšej smrť ako hriech“ – čím vlastne odkázala všetkým obetiam sexuálneho zneužívania, že majú hriech za to, že sa „nechali“ znásilniť a že to prežili.
Klérofašistický politik, zlodej, udavač
Aktuálnym kandidátom na blahorečenie je katolícky biskup Ján Vojtaššák. Dôvodom má byť, že bol za minulého režimu stíhaný a v roku 1951 v nespravodlivom procese odsúdený na dlhoročný trest väzenia, čo pre cirkevníkov predstavuje základ jeho mučeníctva. Zámerne však pritom zabúdajú na jeho predchádzajúce pôsobenie počas klérofašistického režimu. Vojtaššák v ňom pôsobil nielen ako spišský biskup, ale najmä ako člen Štátnej rady a mal teda značný vplyv aj na politiku.
Ako pripomenulo Slovenské protifašistické hnutie, Vojtaššák bol aktívnym podporovateľom „vyradenia“ židovských občanov z hospodárskeho a spoločenského života. Zastával sa iba konvertitov na katolícku vieru, a aj to iba spočiatku.
Jedným z jeho najodpornejších činov bolo jeho udanie na pôde Štátnej rady z 3.2.1943, na ktorom ako jej člen upozornil, že aj po pozastavení židovských transportov zo Slovenska zostal v Spišskom Podhradí Žid Alexander Lörinc. O jedenásť dní neskôr už bol Lörinc v koncentračnom tábore v Novákoch a odtiaľ putoval do Sachsenhausenu. Tiež je známe, že biskupstvo pod vedením Vojtaššáka vtedy za jeho priamej účasti „arizovalo“ (lepšie povedané: ukradlo) Baldovské kúpele. Ďalší dokument dokladuje napríklad jeho úsilie o privlastnenie si firmy Eugena Baumhöla zo Spišského Podhradia.
Nenechajme sa umlčať!
Pozitívne je, že sa proti plánovanému blahorečeniu ozvalo naozaj veľa ľudí, okrem iných aj Židovská obec, Protifašisti a Progresívne Slovensko.
Samozrejme sa opäť našli aj takí katolíci, ktorým sa nepáči, že sa k tomu vyjadrujú aj neveriaci a veriaci iných náboženstiev. Vraj ide o vnútornú záležitosť katolíckej cirkvi. S tým však nemôžeme celkom súhlasiť.
Všetci musíme nedobrovoľne platiť katolícku cirkev z našich daní, nám všetkým sa cirkev dlhodobo mieša do súkromného života a preto všetci máme plné právo sa k nej vyjadrovať. Cirkevníci si to predstavujú tak, že budú za naše peniaze robiť politické kampane za potláčanie našich práv, šíriť nenávisť a obhajovať klérofašizmus a my budeme ticho. No tak to nefunguje. Kým nedôjde k odluke cirkvi od štátu, nič také ako „vnútorná záležitosť cirkvi“ neexistuje. A aj keď k odluke dôjde a arizátora a udavača Vojtaššáka urobia svätým, budú mať ľudia mimo stále právo a povinnosť povedať k tomu, že katolícka cirkev na Slovensku opäť raz ukázala svoju klérofašistickú tvár.
Kategórie: Názory
Štítky: biskup, blahorečenie, Ján Vojtaššák, katolícka cirkev, KBS, klérofašizmus, Progresívne Slovensko, Slovenské protifašistické hnutie, Vatikán, židia
