Koncom minulého roka uskutočnila Slovenská akadémia vied rozsiahly prieskum s názvom „Generácie a viera 2024“ na tému podpory cirkví a náboženskej viery v spoločnosti. Prvá časť sa zaoberá náboženskou vierou všeobecne a financovaním cirkví, zatiaľ čo druhá časť sa venuje návštevnosti kostolov a praktizovaniu náboženstva. Pre sekularistov tento prieskum priniesol celkom potešujúce výsledky.

Celkový podiel ľudí na Slovensku, ktorí sami seba považujú za veriacich alebo sa hlásia k nejakému náboženstvu, klesal za posledných 25 rokov len mierne. Na konfesionálnu príslušnosť sa tento prieskum pri tejto otázke nepýtal, z výsledkov sčítaní obyvateľov 2011 a 2021 však vieme, že sa výrazne mení príslušnosť k jednotlivým cirkvám a náboženstvám a že veľké cirkvi dlhodobo strácajú členov. Veriaci prechádzajú od „tradičných“ veľkých cirkví k novým alebo k osobnej viere bez príslušnosti k cirkvi. Skupina tých, ktorí sa hlásia k registrovaným a štátom financovaným cirkvám, sa tak neustále zmenšuje.

Čoraz viac ľudí je za samofinancovanie cirkví

Iste aj to je jeden z dôvodov, prečo dlhodobo rastie podpora odluky cirkví od štátu. Za posledných 10 rokov sa podiel tých, ktorí sú za úplnú odluku cirkví od štátu, výrazne zvýšil na 42,25%. Druhú najväčšiu skupinu tvoria tí, ktorí chcú, aby štát podporoval cirkvi iba v niektorých oblastiach verejného záujmu. Naopak len malá menšina si myslí, že štát by mal presadzovať záujmy katolíckej cirkvi alebo podporovať aktivity určené iba pre členov cirkví.

Pokiaľ ide priamo o systém financovania cirkví, je v súčasnosti už najrozšírenejší názor, že cirkvi a náboženské spoločnosti by mali žiť iba z vlastných výnosov a milodarov. Ďalšia skupina je za zachovanie financovania zo štátneho rozpočtu, pričom však treba dodať, že veľa ľudí ani netuší, že súčasný model úplne ignoruje meniace sa náboženské zloženie spoločnosti a štátny príspevok cirkvám sa neustále automaticky zvyšuje napriek klesajúcemu počtu členov. Model daňovej asignácie si praje len málo ľudí.

Zaujímavé je aj zistenie, že len málo ľudí je ochotných finančne prispievať na cirkvi zo svojich daní, a to dokonca aj vtedy, ak by im to neznížilo čistý príjem. Je to jasné zlyhanie cirkevných predstaviteľov, ktorí namiesto toho, aby svojich členov viedli k finančnej zodpovednosti za činnosť vlastnej cirkvi, sa spoliehajú na to, že ich donekonečna bude živiť štát z daní všetkých občanov. O to horšie to bude pre nich, ak raz k odluke skutočne dôjde.

Ďalšie otázky sa týkali dobrovoľného prispievania na činnosť cirkví. Ukázali sa tu napríklad rozdiely podľa veku, kde mladšie ročníky menej prispievajú cirkvám ako staršie, alebo podľa veľkosti sídla.

Účasť na bohoslužbách dlhodobo klesá

Jedným z kľúčových rozmerov náboženskosti je aj účasť na bohoslužbách. Hlavným výsledkom druhej časti prieskumu je, že podiel obyvateľov Slovenska, ktorí sa zúčastňujú pravidelne bohoslužieb v kostole, dlhodobo klesá. Naopak rastie podiel tých, ktorí do kostola nechodia nikdy. Ženy pritom chodia do kostola častejšie ako muži a katolíci častejšie ako protestanti.

Podobne sa znižuje aj podiel ľudí, ktorí sa mimo bohoslužieb modlia pravidelne, a rastie podiel tých, ktorí sa nemodlia nikdy.

Celkovo sa tento prieskum teda dá zhrnúť tak, že pomaly ale isto dochádza na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, k sekularizácii spoločnosti. Smutné však je, že vládnuci politici tento spoločenský vývoj úplne ignorujú a naopak dávajú hlavne tej najväčšej cirkvi čoraz väčšie privilégiá a čoraz viac peňazí zo štátneho rozpočtu. Rozpor medzi tým, ako by mal vyzerať vzťah cirkví a štátu podľa väčšiny občanov SR, a tým, ako tento vzťah vyzerá naozaj, sa tak neustále prehlbuje.

Kategórie: Články

Štítky: cirkev, cirkvi, financovanie, financovanie cirkví, kostol, modlitba, náboženstvo, odluka cirkví od štátu, prieskum, sčítanie obyvateľov, sekularizmus, Slovenská akadémia vied, viera