K hlavným oblastiam pôsobenia medzinárodnej organizácie Humanists International patrí ochrana slobody náboženstva a presvedčenia. Vždy pritom upozorňuje na dve dôležité zásady: že sloboda náboženstva v sebe zahŕňa tiež slobodu neveriť v žiadne náboženstvo a že sloboda náboženstva nesmie byť zneužívaná na obmedzovanie práv iných ľudí.
Rezolúcia parlamentného zhromaždenia
V apríli parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo s prispením Humanists International rezolúciu o boji proti diskriminácii na základe náboženstva a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy je poradný orgán Rady Európy, ktorý monitoruje dodržiavanie ľudských práv, demokracie a právneho štátu, volí kľúčových funkcionárov (sudcov ESĽP, komisára pre ľudské práva) a prijíma rezolúcie či odporúčania pre vlády. Nemá však právomoc prijímať zákony.
Humanisti sa zapojili do diskusie o texte rezolúcie a možných pozmeňujúcich návrhoch a poskytli podnety príslušnému spravodajcovi už vo fáze prípravy návrhu, čo on sám vo svojej správe výslovne vyzdvihol. Pripomenul, že sloboda náboženského vyznania alebo presvedčenia zahŕňa aj slobodu nemať náboženské presvedčenie a nepatriť k žiadnej náboženskej skupine. Potvrdzujú to mnohé rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Právo hlásiť sa k humanizmu či ateizmu alebo vyznávať iné nenáboženské presvedčenie je preto chránené. Pojem „diskriminácia na základe náboženstva alebo presvedčenia“ tiež zahŕňa všetky prípady, keď diskriminácia nesúvisí s vyznávaním náboženstva, ale s nenáboženským presvedčením alebo absenciou náboženstva.
Viacerí rečníci tiež zdôraznili úlohu, ktorú môže zohrávať neutrálne a objektívne vzdelávanie o rôznych náboženstvách v boji proti intolerancii a diskriminácii. Okrem iného upozornili na problém zneužívania slobody náboženstva na diskrimináciu alebo obmedzovanie práv iných ľudí.
Z tohto hľadiska je zaujímavý bod č. 8 prijatej rezolúcie, ktorý uvádza, že „náboženská výchova môže byť silným nástrojom na predchádzanie a boj proti náboženskej neznášanlivosti a diskriminácii a na podporu mierového spolužitia a sociálnej súdržnosti. Na tento účel musí byť náboženská výchova založená na pluralizme a musí byť objektívna a nekonfesionálna.“ Práve tento bod na Slovensku nie je splnený, tu sa predmet „náboženská výchova“ v školách skôr podobá na indoktrináciu detí v prospech jednej cirkvi a vyslovene sa zneužíva na šírenie bludov a nenávisti.
Nová osobitná vyslankyňa EÚ
Ďalšou tohtoročnou novinkou je, že po dlhšom čase bola znova obsadená pozícia osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Získala ju írska politička Mairead McGuinness, ktorú Európska komisia vymenovala 26. marca.
Úlohou vyslankyne je nadväzovať komunikáciu s národnými orgánmi a zainteresovanými stranami v krajinách, kde dochádza k náboženskej diskriminácii, podporovať medzikultúrny a medzináboženský dialóg s cieľom predchádzať radikalizácii a extrémizmu, podporovať náboženskú rozmanitosť a toleranciu v rámci vzdelávacích programov a spolupracovať s osobitným zástupcom EÚ pre ľudské práva.
V minulosti zastával túto funkciu aj Slovák, bývalý predseda KDH Ján Figeľ, ako vôbec prvý vyslanec. Jeho pôsobenie bolo však vnímané kriticky. Niektorí túto novovytvorenú funkciu označili za „politickú trafiku“ po volebnom neúspechu KDH, keďže Figeľ sám vznik tohto postu v štruktúrach EÚ inicioval, iní upozornili na nedostatok transparentnosti a nejasný mandát. Sekulárne a ľudskoprávne organizácie mu vyčítali, že Figeľ kládol disproporčne veľký dôraz na ochranu prenasledovaných kresťanov vo svete, zatiaľ čo iné prenasledované náboženské menšiny či ateisti dostávali oveľa menej pozornosti. Tiež čelil kritike za to, že spoluorganizoval podujatia s organizáciami vystupujúcimi proti interrupciám a právam LGBT osôb.
V minulom volebnom období vytvorila aj bývalá slovenská vláda funkciu splnomocnenkyne vlády pre slobodu vyznania a presvedčenia, ktorá však bola totálnym výsmechom občanov. Zastávala ju totiž katolícka fundamentalistka Anna Záborská, ktorá ju využívala výlučne len na propagáciu Rímskokatolíckej cirkvi.
Napriek tomu takáto funkcia nemusí byť úplne zbytočná, pokiaľ ju vykonáva osoba, ktorá chápe, že jej mandát ochrany sa vzťahuje na veriacich všetkých náboženstiev aj neveriacich rovnako. Zatiaľ sa zdá, že Mairead McGuinness takou osobou je a preto jej vymenovanie privítali nielen kresťanské organizácie, ale aj sekulárne združenia ako Humanists International.
Kategórie: Články
Štítky: Európska únia, Humanists International, KDH, ľudské práva, náboženská sloboda, náboženská výchova, prenasledovanie, sloboda vierovyznania
