Vážení rodičia, žiaci a študenti!
Som bývalý učiteľ, v súčasnosti dôchodca a nehlásim sa k žiadnemu náboženstvu.
Dovoľujem si Vás, vážení rodičia osloviť a upriamiť Vašu pozornosť na problémy, ktoré ma znepokojujú. Každý dobrý rodič chce vytvoriť pre svoje dieťa ten najlepší štart do života. Dať mu dobrú výchovu, vzdelanie, materiálne ho primerane zabezpečiť. Je to chvályhodné predsavzatie a plne ho podporujem. Avšak práve v oblasti výchovy a vzdelávania, sa z môjho pohľadu, značná časť rodičov dopúšťa nerozvážnosti, často pod tlakom najbližších príbuzných, obyčajne starých rodičov, ale aj celkovej orientácie súčasnej spoločnosti zameranej na podporu religiozity.
Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorá bola prijatá Valným zhromaždením OSN dňa 10.12.1948 v článku 20 sa hovorí: „Nikoho nemožno nútiť, aby bol členom nejakého združenia“.
Ale čo robia mnohí rodičia? Len čo sa dieťatko narodí, idú ho do kostola pokrstiť. Vnútili mu týmto aktom, svojmu bezbrannému potomkovi, byť kresťanom, členom kresťanského spoločenstva. Mnohokrát si ani neuvedomujú, že tým obmedzili slobodu jeho rozhodovania, slobodu jeho duchovnej orientácie, že boli k nemu netolerantní, že takýmto, históriou vyskúšaným postupom si katolícka cirkev zabezpečuje svoj dorast, dostatok veriacich, svoju opodstatnenosť, spoločenský, ekonomický a politický vplyv na celú spoločnosť.
Uvedomujete si, že svoje dieťa vystavujete neracionálnemu prístupu k životu, jeho základným atribútom, keď je Vaše dieťa v rámci náboženskej výchovy orientované na oslavu hypotetického Boha a na nereálny posmrtný život? Vtláča sa mu do vedomia, v čase jeho najväčšej vnímavosti, pocit akejsi viny a sľubuje sa mu akési spasenie. Žiada sa od neho, aby verilo cirkevným dogmám, biblickým legendám a kňazským výmyslom.. Považovalo ľudské výmysly a klamstvá za božie pravdy, ľudskú lásku za hriech, smrť za život večný, pompéznosť cirkevnej hierarchie za skromnosť, okrádanie veriacich pri rôznych príležitostiach za obetu Bohu.
Ďalej ma, vážení rodičia, znepokojuje, že do cirkevných rúk sa dostalo aj naše školstvo. Ak sa dnes sťažujeme, že školstvo malo za minulého režimu nevhodnú jednostrannú ideologickú orientáciu, som toho názoru, že rovnako aj jednostranná náboženská výchova a ideológia, ako nástroj a obsah výchovy detí a dorastajúcej mládeže, nepatrí do školy 21. storočia.
Tolerovať náboženské presvedčenie áno, no nie ho podporovať a uprednostňovať. Preto musím súhlasiť so slovami slovenského, bývalého rímskokatolíckeho farára, neskôr sekulárneho humanistu Jána Horárika, ktorý hovorí: „Nech nachádza ktokoľvek vo viere svoje svetlo a svoju útechu, nech je blažený, avšak mnohí nepotrebujú toto svetlo a túto útechu, lebo ich majú vo svojom rozume a ľudskej bytosti – a týchto nech nechajú tiež žiť a byť šťastnými.“
Áno, treba oboznamovať dorastajúcu mládež s rôznymi myšlienkovými prúdmi, filozofickými a náboženskými smermi a vštepovať jej zásady humanizmu, humanistickej etiky, empatie a správneho životného štýlu. Všestranne rozvíjať jej záujmovú tvorivú činnosť a učiť ju zmysluplne prežiť život tu na Zemi.
Vy mladí ľudia žiaci základných škôl, študenti stredných škôl, vysokoškoláci, zachovajte si racionálne, logické, kritické myslenie pri rozhodovaní o Vašej orientácii. Nech je motívom Vašej slušnosti, spravodlivosti, dobroty, lásky, porozumenia a tolerancie Vaša ľudskosť a schopnosť empatie. Vy, ktorí ste boli vedení svojimi rodičmi cestou náboženskej výchovy, nemajte im to za zlé. Konali tak s dobrým úmyslom, ovplyvnení tisícročnou tradíciou, spoločenskými a cirkevnými zvyklosťami, neuvedomujúc si anachronizmus takejto výchovy. Ak vylúčite zo svojho života nezmyselné cirkevné dogmy, zaťažujúce Vaše vedomie a nútiace Vás do nezmyselných a ponižujúcich činností, nikto nebude môcť zneužiť Vašu neskúsenosť na manipuláciu s Vami a vo svoj prospech. Orientujte sa na poznávanie všetkého dobrého, čo objavil ľudský intelekt, buďte ohľaduplní ku všetkému živému a snažte sa prežiť šťastný a plnohodnotný život v našej krásnej vlasti.
Vám, milí rodičia, želám mnoho úspechu vo výchove duchovne slobodných, citovo a rozumovo vyspelých detí.
Július Voskár
Kategórie: Názory
Štítky: krst, náboženská sloboda, náboženská výchova, práva detí, školstvo
