V októbri padli dve významné rozsudky v súdnych konaniach ohľadom zneužívania detí kňazmi. V Banskej Bystrici súd poslal kňaza Romana Stieranku do väzenia na sedem rokov za zneužívanie 12-ročného dieťaťa. Donedávna kňazi na Slovensku za takéto zločiny dostávali len podmienečné tresty, to sa ale našťastie zmenilo a ide celkovo už o tretí prípad, kde kňaz pôjde do väzenia. Poďakovanie opäť patrí najmä novinárke Kristíne Kövešovej, ktorá tieto prípady dlhodobo medializuje a pomáha obetiam dostať ich pred súd.
Smutné však je, že aj o tomto prípade v cirkvi už pred rokmi vedeli, ale polícii skutok nahlásený nikdy nebol – tak ako už mnohokrát predtým ho utajovali. Polícia sa prípadom začala zaoberať až o 12 rokov neskôr, keď dievča požiadalo o pomoc Kristínu Kövešovú.
To, že dlhé roky išlo o bežný vzorec riešenia sexuálneho zneužívania v cirkvi, dokazuje aj aktuálne mimosúdne vyrovnanie diecézy v New Yorku s 1300 obeťami zneužívania. Aj tu vyšetrovanie ukázalo, že ak aj cirkevná vrchnosť o prípadoch vedela, polícii ich nenahlásila a riešila ich preložením páchateľa do inej farnosti.
V Poľsku odsúdili biskupa za neoznámenie zneužívania
O to viac nás potešil iný rozsudok, ktorý médiá právom označujú za historický. Poľský súd v meste Tarnov odsúdil biskupa Andrzeja Ježa za to, že úradom neoznámil sexuálne zneužívanie maloletých, ktorého sa dopúšťali dvaja kňazi v jeho diecéze. Obaja duchovní zneužili desiatky obetí. Počas dvoch rokov bude súd biskupovi zrážať 25 percent zo mzdy, pričom tieto financie poputujú na sociálne účely.
Je to prvý trestný rozsudok v dejinách Poľska proti biskupovi katolíckej cirkvi za nesplnenie zákonnej povinnosti nahlásiť zneužívanie detí. „Končí tým schovávanie pedofilných duchovných za múrmi kúrie a pod rúškom kanonického práva,“ napísal denník Gazeta Wyborcza.
Biskup podľa obžaloby disponoval vierohodnými informáciami o zneužívaní detí dvomi kňazmi v jeho diecéze, avšak tieto informácie bezodkladne neodovzdal príslušným úradom, pričom sa vyhováral, že oneskorenie bolo spôsobené nejasnosťou trestných predpisov a špecifickými okolnosťami jednotlivých prípadov. Kvôli oneskoreniu podania muselo byť trestné konanie proti jednému z kňazov zastavené na základe uplynutia premlčacej lehoty.
Je to možné aj na Slovensku?
Mnohí sa teraz pýtajú, kedy sa konečne aj na Slovensku začne trestať okrem samotného zneužívania detí kňazmi aj jeho ututlávanie. Bolo by vôbec možné za niečo také potrestať aj slovenského biskupa? Odpoveď je zložitá.
Najväčší problém je v tom, že sa cirkevní predstavitelia zvyknú vyhovárať nielen na spovedné tajomstvo, ale aj na nedotknuteľnosť tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. Obe tieto výnimky z povinnosti ohlásiť trestný čin sú zakotvené na legislatívnej úrovni mimoriadne silno – v slovenskom trestnom zákone (§ 340) aj vo Vatikánskej zmluve. Ak kňaz pred štátnymi orgánmi argumentuje tým, že sa o zločine (vrátane vraždy, znásilnenia či zneužitia) dozvedel za týchto okolností, štát ho nemôže stíhať ani nútiť vypovedať. Toto si veľmi dobre uvedomuje aj vedenie katolíckej cirkvi, čo dokladá ustanovenie čl. 4 bodu 35 smernice Konferencie biskupov Slovenska z roku 2022, podľa ktorého je výslovené želanie poškodenej osoby dôvodom na neoznámenie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. V praxi to vyzerá tak, že obeť pri cirkevnom procese dotlačia k tomu, aby takéto želanie vyslovila.
Súdy však takýto postup rozhodne nemusia akceptovať. V mnohých prípadoch je zjavné, že sa cirkevné autority schovávajú za výnimky z povinnosti ohlásenia trestného činu neoprávnene. Vtedy by im malo hroziť štandardné trestné stíhanie i odsúdenie. Ak prokuratúra predloží zaistené úradné spisy z kúrie, svedectvá obetí z osobných stretnutí alebo e-mailovú komunikáciu, paralelné k činnostiam pokrytým výnimkami, je pravdepodobné, že cirkevná interpretácia výnimiek zo zákona pred súdom neobstojí.
Poľský súd výhovorky biskupa neuznal
V prípade spomínaného poľského biskupa Andrzeja Jeża, ktorého súd uznal za vinného, vyšetrovatelia zistili takýto paralelný zdroj informácií priamo z vnútrocirkevných dokumentov, rozhodnutí a úradných spisov samotnej diecézy. Biskup obhajoval oneskorené nahlásenie polícii tvrdením, že „stopercentne dôveryhodné“ informácie získal až oveľa neskôr. Prokuratúra však v archívoch biskupského úradu zaistila dekréty cirkevného súdu už z roku 2013, ktoré vinu páchateľa konštatovali a ktoré sám biskup Jež vtedy osobne podpísal. Tým vznikol jasný úradný dôkaz, že informácia prešla cez formálny administratívny proces cirkvi, kde sa spovedné tajomstvo (ktoré je v Poľsku jedinou výnimkou) neuplatňuje.
Súd preto dospel k záveru, že biskup mal k dispozícii dostatok úradných spisov a listinných dôkazov mimo spovede na to, aby vedel, že podozrenia sú dôveryhodné, a mal zákonnú povinnosť ich okamžite odovzdať polícii.
Slovenské zákony sú v tejto veci podobné poľským a presne takýto scenár a odsúdenie biskupa sú na Slovensku z právneho hľadiska možné. Správa o odsúdení biskupa v Poľsku je preto veľmi povzbudivá aj pre obete zneužívania kňazmi na Slovensku.
Komentáre