Jednou z mnohých krajín, v ktorých sa náboženské zloženie obyvateľstva pravidelne zisťuje pri sčítaní ľudu, je Brazília. Táto krajina je zaujímavá tým, že v absolútnych číslach je domovom najväčšej katolíckej populácie na svete. Spôsob, ako k tomu došlo, je však veľmi smutný a cirkev sa tu rozhodne nemá čím chváliť.
Vynútená konverzia na katolicizmus
Po objavení Južnej Ameriky Európanmi sa začalo dobývanie a kolonizácia celého kontinentu Španielmi a Portugalcami. Portugalci sa pritom sústredili na východné pobrežie – územie dnešnej Brazílie. Kolonizácia bola úzko spätá s násilným a systematickým šírením katolicizmu, ktoré slúžilo ako nástroj na pacifikáciu a ovládnutie domorodého obyvateľstva. Tento proces bol riadený portugalskou korunou a realizovaný najmä náboženskými rádmi. Pôvodní obyvatelia Brazílie boli nútení opustiť svoj životný štýl, učiť sa portugalské zvyky a prijať katolícke náboženstvo. Hoci v Brazílii nebol zriadený stály inkvizičný tribunál, pôsobili tu delegáti, ktorí prenasledovali prejavy „kacírstva“ a náboženská neznášanlivosť bola normou.
Domorodé skupiny na násilne vnucovanie katolicizmu reagovali útekom do vnútrozemia, ozbrojenými povstaniami alebo synkretizmom – tajným spájaním svojich božstiev s katolíckymi svätcami, aby prežili. Násilné šírenie viery viedlo k takmer úplnému zániku mnohých pôvodných kultúr, pričom katolicizmus zostal dominantným náboženstvom v Brazílii až do súčasnosti.
Vynútená konverzia na katolicizmus sa týkala aj zotročených Afričanov. Už od počiatku obchodu s otrokmi v 16. storočí bol krst zotročených osôb vnímaný ako nevyhnutnosť a otrokári mali zákonnú povinnosť zabezpečiť náboženskú výučbu a sviatosti. V období brazílskeho cisárstva bola priamo nariadená konverzia zotročených Afričanov na oficiálne štátne náboženstvo – katolicizmus. Konverzia slúžila ako morálne odôvodnenie zotročenia „pohanov“, ktorým sa týmto údajne „zachraňovala duša“. Ich vlastné náboženské praktiky (napr. Candomblé) boli kriminalizované a prenasledované políciou až do 20. storočia.
Iné cirkvi na vzostupe
Po vzniku republiky v roku 1889 bola v Brazílii oficiálne zavedená odluka cirkví od štátu. Odvtedy je Brazília (aspoň na papieri) sekulárnym štátom, čo potvrdzuje aj súčasná ústava. Náboženstvo však má aj v dnešnej dobe stále výrazný vplyv na spoločnosť a politiku.
V súčasnosti podiel katolíkov klesá. Pri predchádzajúcom sčítaní obyvateľov v roku 2010 sa ku katolíckej cirkvi hlásilo 64.6% obyvateľstva, v roku 2022 ich podiel klesol na 56,7% (približne 100 miliónov osôb).
Naopak na vzostupe sú protestanti, najmä rôzne letničné cirkvi. Ich podiel sa v rovnakom období zvýšil z pôvodných 22.2% na 26,9%. Ani s nimi však spolužitie nie je bezproblémové, niektoré z nich sú veľmi dotieravé a agresívne. Napríklad sa objavili správy, že protestantskí misionári chodili dokonca aj počas pandémie do izolovaných oblastí k brazílskym domorodcom proti ich vôli alebo že kresťanskí extrémisti terorizujú náboženské menšiny.
Súčasne sú rozšírené aj synkretické afro-brazílske kulty ako Candomblé a praktiky ako spiritizmus, často spojené s lokálnymi tradíciami a pôvodnými domorodými vierami. V krajine žijú aj menšiny budhistov, židov a moslimov. K iným ako kresťanským náboženstvám sa celkovo hlási približne 7% ľudí.
Rastúci trend sekularizácie
Nemalá časť populácie je bez vyznania. Jej podiel sa síce v sledovanom období zvýšil len mierne z 8% na 9,3%. Podobne ako v iných krajinách, aj v Brazílii existujú však veľké rozdiely podľa veku a miesta bývania. Prieskum inštitútu Datafolha z roku 2022 potvrdil rastúci trend sekularizácie najmä medzi mladými Brazílčanmi. V kategórii mládeže vo veku 16 až 24 rokov sa až 25% respondentov identifikovalo ako osoby bez vyznania, pričom toto číslo je ešte vyššie vo veľkých mestách ako São Paulo (30%) a Rio de Janeiro (34%). V týchto mestách skupina mladých bez vyznania už početne prevyšuje katolíkov aj protestantov v rovnakej vekovej skupine.
Odborníci upozorňujú, že hoci mladí opúšťajú inštitucionalizované náboženstvá, mnohí si zachovávajú individuálnu spiritualitu alebo vieru v nadprirodzeno bez príslušnosti ku konkrétnej cirkvi. Tento fenomén odráža širší globálny trend, kde mladšie generácie pod vplyvom prístupu k informáciám a sociálnym sieťam častejšie spochybňujú tradičné náboženské štruktúry.
Kategórie: Články
Štítky: Brazília, katolicizmus, katolícka cirkev, kolonizácia, odluka cirkví od štátu, sčítanie obyvateľov, sekularizmus
