V predchádzajúcom článku sme písali o hrozbe náboženského fundamentalizmu v USA. Tu sa pozrieme na jednou z kľúčových tém tohtoročných volieb – prístup k interrupciám. Po tom, čo Najvyšší súd v júni 2022 zrušil ústavné právo na interrupciu zvrátením takmer 50 rokov starého precedensu z kauzy Roe vs. Wade, množstvo štátov USA interrupcie buď úplne zakázala alebo prístup k nim do značnej miery obmedzila.
V referendách hlasovali za možnosť voľby
Že s tým väčšina Američanov nesúhlasí, potvrdzujú nielen prieskumy verejnej mienky, ale aj referendá o tejto otázke, ktorá sa odvtedy konali vo viacerých štátoch.
Prvé referendum po rozhodnutí súdu sa konalo v auguste 2022 v Kansase, kde voliči odmietli návrh, ktorý by dal štátnemu zákonodarnému zboru právomoc obmedziť prístup k interrupciám prostredníctvom dodatku k štátnej ústave. V novembri 2022 si obyvatelia štátov Kalifornia, Vermont a Michigan odhlasovali pridanie práva na interrupciu do svojich ústav. V Kentucky a v Montane, kde majú vysokú podporu republikáni, voliči odmietli navrhované sprísnenie reprodukčných práv. Zatiaľ posledným štátom v rade je Ohio, kde v novembri 2023 schválili zakotvenie práva na umelé prerušenie tehotenstva do ústavy.
Celkovo teda voliči podporili reprodukčné práva žien vo všetkých siedmich štátoch, kde sa o nich nejakou formou hlasovalo, a to aj v tých, kde vládnu konzervatívni republikáni. Ide o zásadné víťazstvo zástancov možnosti voľby, ktoré dáva nádej aj pre ostatné štáty.
Téma aktivizuje voličov demokratov
Séria referend sa tým ešte neskončila. Už teraz je známe, že sa súčasne s prezidentskými voľbami majú konať referendá o interrupciách vo viacerých štátoch – Arizona, Colorado, Florida, Maryland, Nevada, New York, Južná Dakota a v ďalších sa o tom uvažuje.
Vo svojich volebných kampaniach sa na práva žien sústreďujú hlavne demokrati. Republikáni naopak vo veľkej miere presadzujú zákazy interrupcií, pričom niektorí z nich pripúšťajú výnimky napr. v prípade znásilnenia, incestu či ohrozenia života a zdravia ženy. Sú medzi nimi však aj takí, ktorí presadzujú zákaz bez akýchkoľvek výnimok. K tejto radikálnej skupine patrí aj Trumpov kandidát za viceprezidenta J. D. Vance.
Prezidentská kandidátka Kamala Harrisová prisľúbila, že do centra svojej kampane postaví aj právo na interrupciu. „Budeme bojovať za právo nakladať so svojím telom, pričom veľmi dobre vieme, že ak bude mať Trump príležitosť, uzákoní zákaz interrupcií v každom z amerických štátov,“ vyhlásila. Reprodukčné práva podporuje napriek tomu, že sama je kresťanka a členka cirkvi Third Baptist Church of San Francisco.
Podobné názory má aj Harrisovej kandidát na viceprezidenta, guvernér Minnesoty Tim Walz. Minnesota bola prvým štátom USA, ktorý po rozhodnutí Najvyššieho súdu schválil zákon na ochranu práva na interrupciu. O niekoľko mesiacov neskôr Walz podpísal ďalší zákon na ochranu žien, ktoré za týmto zákrokom cestujú do Minnesoty z iných štátov, kde sú interrupcie zakázané.
Podobne ako v Poľsku môže práve táto téma motivovať hlavne ženy, aby sa zúčastnili volieb. Republikáni tak majú vážny problém: Síce sa im po dosadení troch nábožensko-fundamentalistických sudcov do Najvyššieho súdu podarilo zrušiť právo na interrupciu proti vôli odborníkov a väčšiny občanov, o čo sa dlhé roky usilovali. V konečnom dôsledku sa toto domnelé víťazstvo však obrátilo proti nim a doplácajú na to vo voľbách.
Otázka interrupcií v mnohých štátoch USA rozhodla kongresové voľby v novembri 2022 a priniesla demokratom prekvapivo dobrý výsledok na celoštátnej úrovni. Naopak anti-choice kandidáti mali len nízku podporu. Pri prezidentských voľbách sa to môže zopakovať.
Kategórie: Články
Štítky: interrupcia, práva žien, prezident, USA, voľby
