Krátko pred prvým kolom prezidentských volieb bola prezidentským kandidátom položená aj otázka o odluke cirkví od štátu. Nemali sme veľké očakávania, napriek tomu výsledky mnohých sklamali a nahnevali a dajú sa považovať iba za výsmech občanom.

Je veľmi smutné, že prezidentskí kandidáti úplne ignorujú prvý článok Ústavy SR, ako aj vôľu občanov a svojich vlastných voličov v tejto veci. Všetky prieskumy z posledných rokov ukázali, že väčšina ľudí na Slovensku podporuje odluku cirkví od štátu.

Z prezidentských kandidátov však len jeden je za, dvaja neodpovedali jasne áno / nie a všetci ostatní sú proti. V tomto článku sa sústreďujeme len na ich postoje k odluke cirkví od statu a nevšímame si ich iné negatíva či pozitíva.

V odvysielanom projekte JOJ 24 Kreslo pre kandidáta dostali prezidentskí kandidáti okrem iného otázku „Podpísali by ste odluku cirkvi od štátu?“

Jedinú kladnú odpoveď tu dal Milan Náhlik: „Áno, viem si to predstaviť. Som veriaci, verím v Boha, verím v Stvoriteľa, ale viem si predstaviť, že za istých okolností by som toto podpísal.“ Podľa Ivana Korčoka je otázka príliš komplexná, aby sa na ňu dal odpovedať áno alebo nie, a podľa Igora Matoviča záleží od podmienok. Všetci ostatní kandidáti odpovedali „nie“. 

Podobná otázka sa objavila aj vo volebnej kalkulačke, ktorú zdieľali viaceré slovenské médiá. Tá sa pýtala priamo na finančnú odluku. Aj tu odpovedali kandidáti podobne ako v pre JOJ 24, okrem Pellegriniho a Harabina, ktorí na otázky neodpovedali.

Podľa Milana Náhlika štát by nemal financovať cirkev a podporovať iniciatívy, pre ktoré si môžu zabezpečiť prostriedky samotné komunity.

Podľa Ivana Korčoka je to legitímna debata, zároveň však nie je možné odluku cirkvi od štátu zredukovať len na finančnú otázku vo forme štátneho príspevku.

Korčok aj Matovič spomenuli odškodnenie cirkví za majetok, ktorý bol zhabaný za minulého režimu. Matovič dokonca tvrdil, že „Je dodnes neodčinenou krivdou voči veriacim, že majetok cirkví nebol dodnes cirkvám vrátený. Ak by to tak bolo, cirkvi by mali dosť financií na svoj chod“. Nevieme, či ide o neznalosť alebo o zámerne klamstvo, je však zarážajúce, keď bludy o údajnom nevrátenom majetku šíri aj dlhoročný politik, ktorý by o tejto veci mal mať aspoň základný prehľad.

Pravda je taká, že majetok bol cirkvám už dávno vrátený, a to dokonca za oveľa výhodnejších podmienok ako všetkým ostatným reštituentom. V roku 2005 boli reštitúcie zavŕšené. Cirkvi dnes vykazujú miliardový majetok a mohli by sa bez problémov financovať samy. To, že to nerobia, je čisto len o ich arogancii a neochote. Peniaze a majetok sú pre nich očividne oveľa dôležitejšie ako spravodlivosť a nezávislosť od štátu.

Zvláštny argument uviedol Ján Kubiš. Vraj „len výnimočne by v dnešnej spoločnosti cirkev mohla dosiahnuť skutočnú finančnú nezávislosť“. Už dnes pritom na Slovensku existujú štyri registrované cirkvi (Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi) a množstvo neregistrovaných cirkví, ktoré sa živia samy z členských príspevkov a ktoré sa tak stali skutočné samostatnými a nezávislými.

Ďalej kandidáti spomenuli sociálne služby či údržbu národných kultúrnych pamiatok, ktoré by mal financovať štát. To sa však už deje a štát na kultúrne pamiatky výrazne prispieva už dnes. Keď sa hovorí o finančnej odluke cirkví od štátu, zvyčajne sa tým myslí úplne iný príspevok – ten, ktorý cirkvi dostávajú každý rok od štátu „len tak“ a ktorý v súčasnosti činí už skoro 60 miliónov.

Nevidíme problém v tom, ak sa cirkvi uchádzajú o financovanie od štátu pre konkrétne služby, ktoré sú prospešné pre celú spoločnosť alebo ak sa transparentne uchádzajú o granty, podobne ako občianske združenia. Problém vidíme v tom, že registrované cirkvi majú zákonom garantovaný štátny príspevok, ktorý môžu používať na čokoľvek bez toho, aby štát k tomu niečo mohol povedať. Navyše sa im tento príspevok každý rok automaticky zvyšuje napriek klesajúcemu počtu veriacich. Naozaj prezidentskí kandidáti nerozumejú, aké absurdné a nespravodlivé to je?

Od budúceho prezidenta by sme očakávali, že bude zastupovať všetkých občanov – aj neveriacich a náboženské menšiny. Žiaľ podľa odpovedí kandidátov to vyzerá, že drvivá väčšina z nich bude zastupovať opäť len biskupov registrovaných cirkví.

V ďalšom článku sa pozrieme, čo si kandidáti myslia o ľudskoprávnych otázkach.

Kategórie: Názory

Štítky: financovanie, financovanie cirkví, odluka cirkví od štátu, prezident, voľby