„Prečo sa neozvali skôr? Prečo to riešia až teraz a predtým to nikomu nepovedali?“ Aj takéto reakcie často nájdeme v diskusiách o zneužívaní detí v cirkvi. Často tieto prípady vyjdú najavo až po mnohých rokoch alebo aj desaťročiach.

Štát nedostatočne chráni obete

Príčiny sú rôzne. V prvom rade si treba uvedomiť, že väčšina obetí v čase, kedy k zneužívaniu došlo, bola ešte v detskom veku. Vtedy ešte nevedeli, že to, čo zažívajú, je trestný čin a tie, ktoré to vedeli, boli často zastrašované a nevedeli, komu sa zdôveriť. Mlčanie tak bolo pre nich nevyhnutnou stratégiou prežitia.

Obete sexuálnych trestných činov to na Slovensku nemajú vôbec jednoduché, štát v tejto oblasti dlhodobo zlyháva. Musia ísť viackrát vypovedať o tom istom a neustále sa vracať k bolestivým spomienkam. Na súdnom pojednávaní sa mnohokrát stretávajú s obžalovaným. Samotný proces sa môže naťahovať dlhé roky. Často zažívajú nedôveru aj zo strany štátnych orgánov. Zo štatistík pritom vyplýva, že falošné udania za znásilnenie podá mizivé percento osôb. Dokázať vinu páchateľovi, hlavne ak sa trestný čin stal už pred dlhým časom, je ťažké. V neposlednom rade môžu obete od oznámenia činu odradiť aj nízke tresty pre páchateľov.

Práve pri cirkevných predstaviteľoch boli tresty doteraz neprimerane mierne – dostávali len podmienku. Zatiaľ jedinou výnimkou bol kňaz Ladislav Jurčík, ktorý bol v marci tohto roku za zneužívanie chlapca odsúdený na tri roky a štyri mesiace nepodmienečne.

Mnohí veriaci nechcú vidieť pravdu

Ďalší problém je správanie samotnej cirkvi, ktorá tieto zločiny veľakrát nenahlásila na polícii a dotyčného kňaza len presúvala z jednej fary na druhú. Spovedné tajomstvo je tu zneužívané na ututlávanie trestnej činnosti.

Ako vysvetľuje bývalý cirkevný sudca Jan Rozek, ktorý založil organizáciu Pro čistou církev, pedofil v cirkvi je perfektne krytý – po prvé biskupom a po druhé veriacimi ľuďmi. Katolícki veriaci sa v takýchto prípadoch podľa neho správajú ako tá najhoršia sekta. Hlavne v malých obciach, kde cirkev má stále veľmi silný spoločenských vplyv, dieťaťu neveria a odmietajú vidieť pravdu. Namiesto páchateľa vinia obeť, prestanú ju zdraviť, pri stretnutí prejdú na druhý chodník, nemôže chodiť do kostola a podobne.

Tak to dopadlo aj v Nevidzanoch, kde bol farár odsúdený na trojročnú podmienku za zneužívanie 11-ročnej školáčky. Napriek dôkazom a oficiálnemu rozsudku ľudia v dedine neverili, že sa skutok stal. O farárovi naďalej hovorili ako o ctihodnom a dôstojnom pánovi a hnevali sa na obeť.

Nedávno vyšiel najavo ďalší otrasný prípad v Poľsku. Riaditeľke jednej zo základných škôl v malej obci sa žiaci s plačom sťažovali, že ich kňaz počas výučby náboženstva sexuálne obťažuje. Hlavne mladým dievčatám siahal do rozkroku, a nielen tam. Nahnevaní rodičia sa však nepochopiteľne zastali kňaza a riaditeľku, ktorá na neprijateľné správanie duchovného upozornila, doslova lynčovali. Slovne aj fyzicky na ňu zaútočili a obvinili nielen ju, ale tiež svoje vlastné deti z klamstva. Podľa nich sa vlastne nič nestalo a „kňazi predsa vždy obchytkávali deti“.

Je priam neuveriteľné, kam až dokáže ľudí doviesť náboženský fanatizmus a slepá poslušnosť voči cirkevnej autorite.

Kde hľadať pomoc?

Zmeniť tento stav bude veľmi ťažké. Každý z nás však môže k tomu prispieť. V prvom rade by sme mali obetiam sexuálnych trestných činov viac dôverovať, lebo drvivá väčšina z nich si naozaj nevymýšľa. Namiesto neustáleho vypytovania sa, prečo sa neozvali skôr, radšej urobme všetko pre to, aby sa nebáli ozvať sa čo najskôr.

A na koho sa teda môžu obrátiť? Okrem polície a súdov napríklad na organizáciu Pro čistou církev, ktorá poskytuje právne poradenstvo, psychologickú pomoc, doprovod na jednanie s úradmi či zastupovanie pred súdom. Niekedy tiež pomôže informovať médiá, ktoré takéto príbehy podľa dohody zverejňujú aj bez uvedenia mena. Zo slovenských médií sa zneužívaním v cirkvi zrejme najviac zaoberajú Denník N a reportérka Reflexu Kristína Kövešová.

Vo viacerých krajinách krajinách je síce možné nahlásiť zneužívanie aj na biskupských úradoch alebo cirkevnom centre pomoci (aj na Slovensku majú aktuálne vzniknúť takéto miesta), Jan Rozek to však neodporúča. Podľa jeho skúseností cirkevné organizácie pošlú obete za psychologičkami, ktoré im narozprávajú, že nič nezmôžu a že s tým nemajú nič robiť a obete odchádzajú odtiaľ ešte v horšom stave, než v akom tam prišli.

Pomohla by aj odluka cirkví od štátu

Pomohla by aj zmena niektorých zákonov, a to nielen priamo v trestnom zákone.

Deťom treba nielen doma, ale aj v školách poskytovať všetky potrebné informácie v rámci vzťahovej a sexuálnej výchovy – aby vedeli, že keď ich obchytkáva kňaz na intímnych miestach, naozaj to normálne nie je. Zároveň by škola mala vychovávať deti ku kritickému mysleniu. Žiaľ na hodinách náboženskej výchovy sa často deje presný opak a preto tento predmet vo svojej súčasnej podobe do škôl nepatrí.  

Ďalej treba zabezpečiť, aby kňazi mali rovnakú povinnosť pri nahlasovaní trestných činov ako radoví občania, aby nemohli tieto činy beztrestne ututlávať a vyhovárať sa pritom na spovedné tajomstvo a Vatikánske zmluvy.

Aj finančná odluka cirkví od štátu by situáciu výrazne zlepšila. „Celosvetový pohľad na cirkev jasne dokazuje, že krajiny, v ktorých sa takéto prípady (ako je zneužívanie) riadne vyšetrovali, sú krajiny, ktoré majú odluku – Amerika, Nemecko, Francúzsko, Austrália. Tam, kde nie je odluka, sa to tutlá“, vysvetľuje Jan Rozek. Keď začali škandály so sexuálnym zneužívaním napríklad v Nemecku, kde veriaci platia cirkevnú daň, ľudia začali masovo vystupovať z katolíckej cirkvi a prestali jej posielať svoje peniaze. Biskupi hneď videli, že v ten mesiac dostali o milión, dva, tri menej a keď zistili, že majú málo peňazí, začali to riešiť. Na Slovensku, kde je cirkev financovaná priamo zo štátneho rozpočtu a dostáva čoraz viac peňazí napriek klesajúcemu počtu veriacich, túto problematiku dostatočne nerieši a názory veriacich ju nezaujímajú.

Kategórie: Články

Štítky: obete zneužívania, odluka cirkví od štátu, práva detí, sexuálne zneužívanie, vzťahová a sexuálna výchova, znásilnenie, zneužívanie deti