12. októbra sme si pripomenuli tri roky od brutálnej vraždy Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Je smutné, že ani z tohto nenávistného činu sa spoločnosť ani trochu nepoučila. A obzvlášť to platí pre politikov a predstaviteľov cirkvi. Situácia LGBT ľudí na Slovensku sa nielenže nezlepšila, ale dokonca zhoršila.

Bývala vláda im nepomohla

Deň po teroristickému útoku sme za o. z. ETHOS poslali výzvu slovenským politikom, aby sa zamysleli nad svojimi rečami o „ohrození rodiny zo strany LGBT“ a naopak začali pracovať na zrovnoprávnení týchto ľudí. Len dve poslankyne zo strany SaS nám vtedy odpovedali na túto výzvu. SaS predložila v parlamente aj návrh zákona o registrovanom partnerstve, ktorý ale neprešiel.

Na jednej strane LGBT komunita zažila obrovskú vlnu solidarity. Pochodu proti nenávisti sa zúčastnilo až 15-tisíc ľudí a vznikla iniciatíva za rovnoprávnosť „Ide nám o život“. Netrvalo však dlho a začali sa objavovať aj prvé konšpirácie a dezinformácie, spochybňujúce motív vraha či zľahčujúce jeho čin. Reakcie väčšiny politikov boli skôr rozpačité. V čase vraždy nám síce vládli tzv. demokratické strany, väčšinu vládnej koalície však tvorili náboženskí fundamentalisti z OĽaNO, ktorí ani vtedy nedokázali vystrieť ruku k LGBT občanom vlastnej krajiny. Bývalý premiér Igor Matovič napísal status, že on je hetero, čo bolo v tejto súvislosti naozaj trápne a výsmech obetiam.

Keď Európsky parlament prijal (právne nezáväzné) uznesenie o rastúcom počte trestných činov z nenávisti voči LGBTIQ+ osobám v celej Európe s ohľadom na homofóbnu vraždu na Slovensku, poslanci OĽaNO presadili v slovenskom parlamente nezmyselné anti-uznesenie k nemu. Narobili nám tak hanbu aj v zahraničí. Je príznačné, že samotný čin v podstate prehliadli, vyrušilo ich až jeho odsúdenie.

Arcibiskup spochybňoval nevinnosť obetí

Naplno sa ukázalo, ktoré slovenské cirkvi šíria skutočnú lásku k blížnemu a ktoré naopak iba nenávisť a predsudky. Katolícki biskupi sa cítili dotknuto, že sa v dňoch po teroristickom útoku na nich úplne pochopiteľne ukazovalo prstom. Práve oni dlhodobo burcovali v spoločnosti homofóbne nálady a nenávisť k inakosti. Začali s tým už v decembri 2013 svojim nenávistným pastierskym listom o „kultúre smrti“ a následnou podporou diskriminačného referenda „o rodine“.

Najhanebnejšie sa zachoval trnavský arcibiskup Orosch – poslal kňazom obežník, v ktorom pochyboval, či obete útoku na Zámockej boli nevinné a pýtal sa, či niekedy v Teplárni boli protidrogové razie. Takéto vyhlásenia sú nehorázne a neprijateľné, o to viac, že pochádzajú priamo od najvyššieho vedenia inštitúcie, ktorá je financovaná štátom – teda aj z daní tých, ktorým cirkevní predstavitelia ubližujú. V reakcii na Oroschove slová sme spoluorganizovali protestnú akciu pred sídlom Konferencie biskupov Slovenska a v ďalšom roku získal anticenu Homofób roka.

Existujú ale aj pozitívne príklady z iných cirkví. Tie si zaslúžia uznanie a poďakovanie.

Týka sa to nás všetkých

Odvtedy neprišiel žiadny zákon, ktorý by aspoň trochu zlepšil kvalitu života LGBT ľudí. Žiadne registrované partnerstvá či manželstvá, žiadna ochrana pred nenávisťou, žiadny jasný odkaz, že všetci ľudia v tejto krajine sú si rovní. Naopak súčasná vláda len pokračuje v smutnom zvyku prekrývať svoje vlastné zlyhania a neschopnosť riešiť skutočné problémy útokmi na menšiny.

Pod taktovkou birmovaného komunistu, ktorému veľmi ochotne sadli na lep náboženskí fundamentalisti z KDH aj z bývalého OĽaNO, presadili hanebnú zmenu ústavy, ktorá okrem iného priamo útočí na LGBT ľudí. Ešte viac obmedzuje ich práva – obsahuje aj zákaz adopcie pre všetkých okrem manželských párov, zákaz akéhokoľvek právneho uznania rodičovstva párov rovnakého pohlavia vrátane uznávania rodných listov vydaných v zahraničí a zákaz právnej zmeny pohlavia.

Ústavný prevrat však ohrozuje nielen LGBT ľudí, ale zavádza nebezpečný precedens aj pre všetkých ostatných občanov SR, ktorých práva sú chránené z veľkej miery práve medzinárodnými dohodami – napríklad pre zdravotne znevýhodnených, národnostné menšiny, ženy či deti, ale aj náboženské menšiny a ľudí bez náboženského vyznania. Dovoľuje totiž podľa vzoru LGBT komunity aj ich práva selektívne ignorovať a odopierať kedykoľvek, keď sa to bude vláde hodiť. Pri opise oblastí, ktorých sa má týkať takzvaná národná suverenita, vláda v novele zámerne používa neurčité termíny ako „najmä” a „predovšetkým”, aby si do budúcnosti ponechala možnosť kedykoľvek jej pôsobnosť rozšíriť podľa ľubovôle.

Ešte stále máte možnosť podporiť verejnú zbierku občianskeho združenia Iniciatíva Inakosť, ktoré sa bude proti ústavnému potláčaniu ľudských práv brániť súdnou cestou. Bolo by chybou myslieť si, že vás osobne sa to celé netýka. Akékoľvek potláčanie práv a slobôd menšín sa prejaví o niečo neskôr aj v potláčaní práv všetkých ostatných.

Kategórie: Články

Štítky: biskup, diskriminácia, Ethos, Hnutie Slovensko, Homofób roka, homosexualita, Iniciatíva Inakosť, KDH, LGBT, ľudské práva, OĽaNO, Robert Fico, SaS, terorizmus, ústava, ústava SR