Potrebujeme Vatikánske zmluvy?

V poslednej dobe sa začalo opäť viac hovoriť o Vatikánskych zmluvách najmä v súvislosti s ich negatívnym vplyvom na školstvo či na vyšetrovanie trestných činov v cirkvi. Debata o tom, či tieto problematické zmluvy vôbec potrebujeme a ako presadiť ich prípadnú zmenu alebo zrušenie, je úplne legitímna. Tu sa pozrime na okolnosti ich vzniku.

Teokratický štát

Vatikán je oficiálne považovaný za najmenší štát sveta, v každom prípade však ide o veľmi zvláštny štát. Hlavou tohto štátu je pápež, ktorého volia kardináli a tých naopak do funkcie vymenuje pápež. Akonáhle bol zvolený nový pápež, už neexistuje žiadna možnosť, ako ho odvolať, pokiaľ neodstúpi sám. Celé vedenie štátu je totožné s vedením katolíckej cirkvi, čo znamená, že ženy a ľudia s iným ako katolíckym vierovyznaním nemajú ani len teoretickú možnosť získať významnú štátnu funkciu.

Ide o teokratickú absolútnu monarchiu, ktorej politický systém má k európskym demokratickým štátom 21. storočia veľmi ďaleko. Pre porovnanie si predstavte, že by sme podpísali podobnú zmluvu napríklad s Iránskou islamskou republikou o ochrane a úprave šiitskej viery – bola by to celkom absurdná predstava.

Tajné prijatie nevýhodných zmlúv

Celý proces prijatia Vatikánskych zmlúv bol veľmi pochybný. Ešte v novembri 1989 bola jednou z požiadaviek VPN dôsledná odluka cirkvi od štátu. K tej však došlo len jednostranne – štát sa prestal miešať do cirkevných záležitosti, ale opačne to neplatilo. Cirkevní predstavitelia veľmi rýchlo zmenili názor a za posledných 30 rokov nielenže odluku už nepožadujú, ale otvorene ju odmietajú a snažia sa o čoraz väčšiu klerikalizáciu štátu. Výrazne im pritom pomáhajú práve Vatikánske zmluvy, ktoré sú pre Slovensku republiku jednostranne nevýhodné a dávajú katolíckej cirkvi významné nadpráva.

Podnet k vypracovaniu prvého a hlavného dokumentu – Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou – dal Vladimír Mečiar, vtedajší predseda vlády SR. Potom ich presadzovalo hlavne KDH, ktoré od začiatku plnilo politickú agendu katolíckej cirkvi. V júli 1997 bola zriadená Zmiešaná komisia na prípravu Základnej zmluvy. Nakoniec bola podpísaná vo Vatikáne 24.11.2000.

Proces jej tvorby bol pred verejnosťou utajovaný. Ani Základná zmluva, ani ďalšie po nej nasledujúce (o pôsobení kňazov v ozbrojených silách a o katolíckej výchove v školách) nikdy neboli preskúmané Ústavným súdom napriek ich zjavnej protiústavnosti. Zmluvy nám boli vnútené bez vedomia a súhlasu občanov.

Prečo medzinárodná zmluva?

Ďalší problém je istý zmätok v pojmoch. Aj keď sa bežne hovorí o „Vatikánskych zmluvách“, zmienku o štáte Vatikán v nich nenájdete – boli uzavreté medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. „Svätá stolica“ pritom označuje úrad pápeža, ktorý je okrem hlavy štátu Vatikán zároveň aj hlavou katolíckej cirkvi. Avšak ani o Svätej stolici sa v zmluvách nepíše. Namiesto toho pojednáva celý text výhradne len o vzťahu medzi Slovenskou republikou a Katolíckou cirkvou v Slovenskej republike.

Je teda na mieste otázka, načo Slovenská republika vôbec potrebovala uzavrieť medzinárodnú zmluvu s cudzím štátom, keď sa táto zmluva v skutočnosti týka vzťahu medzi SR a právnickou osobou na Slovensku. Iste bol za tým zámer – klerikálni politici dobre vedeli, že bude oveľa ťažšie zrušiť alebo zmeniť medzinárodnú zmluvu ako vnútroštátnu zmluvu.

Cirkvi 1., 2. a 3. kategórie

Iné cirkvi registrované na Slovensku majú so štátom uzavretú „Zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami“. Inak ako pri katolíckej cirkvi však táto zmluva bola uzavretá priamo medzi SR a cirkvami a nie s cudzím štátom, čo znamená, že sa riadi slovenským a nie medzinárodným pravom. Navyše nezahŕňa neregistrované cirkvi, ktorým štát negarantuje vôbec nič a dokonca im v súčasnosti neumožňuje ani len registráciu.

Katolícka cirkev ma Slovensku má teda jednoznačne privilegované postavenie voči všetkým ostatným registrovaným cirkvám, a tie zase voči neregistrovaným cirkvám – čo je v rozpore so slovenskou ústavou, podľa ktorej sa SR neviaže na žiadne náboženstvo.

Vatikánske zmluvy preto nikdy nemali byť prijaté, a už vôbec nie takýmto spôsobom a v takej podobe, ktorá výrazne diskriminuje všetkých nekatolíckych občanov SR.

Ak Vás zaujíma konkrétny obsah jednotlivých Vatikánskych zmlúv, odporúčame prečítať si náš článok na túto tému.

Kategórie: Názory

Štítky: , , , , , ,