Teší nás, že sa o návrh vlády, ktorý povedie k výraznému navyšovaniu štátneho príspevku pre cirkvi, a našu plánovanú protestnú akciu proti nemu zaujímajú aj médiá. S otázkami nás kontaktovali Hospodárske noviny, ktoré na túto tému zverejnili článok. Stanovisko nášho občianskeho združenia boli spomenuté aj v článku na SME.

Oboje noviny pritom pripomenuli, že vetu „Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu“ napísali už v novembri 1989 členovia Verejnosti proti násiliu do svojho programového vyhlásenia. Táto požiadavka ani po 35 rokoch nebola splnená. Práve naopak – cirkevní predstavitelia si čoraz intenzívnejšie podávajú ruky s vládnucimi politikmi, ktorí si doslova kupujú ich podporu.

Solidarita s menšími cirkvami?

Odôvodnenie návrhu, že ďalšie navyšovanie štátneho príspevku predstavuje „vyššiu solidarita s menšími cirkvami“ považujeme za nanajvýš pokrytecké vzhľadom na to, že to bola práve strana SNS, ktorá v roku 2017 presadila znemožnenie registrácie akejkoľvek novej cirkvi. Novým cirkvám nedopraje ani len možnosť získania právnej subjektivity, zatiaľ čo tie registrované, ktoré už teraz majú vytvorené vysoko nadštandardné podmienky pre svoje pôsobenie a pre čerpanie peňazí daňových poplatníkov, chce zvýhodniť ešte viac.

Určitú solidaritu majú malé registrované cirkvi, pretože ich príspevok je o niečo vyšší, než proporcionálne zodpovedá počtu ich členov. Avšak často používaný argument, že príspevok štátu pre cirkvi sa nenavyšuje kvôli majoritným cirkvám, ale práve kvôli tým malým, treba vnímať len ako odpútanie pozornosti od neúnavnej snahy politikov nakúpiť si priazeň majoritných cirkví za peniaze daňových poplatníkov.

Transparentnosť?

Rovnako nezmyselné je tvrdenie o údajnej lepšej predvídateľnosti a transparentnosti pri financovaní cirkví, ktorú má táto novela priniesť. O nejakej transparentnosti v systéme, kde cirkvi len tak automaticky dostanú peniaze, aby si s nimi v rámci veľmi voľných mantinelov robili čo chcú bez toho, aby z toho skladali nejaké účty, nemožno vôbec hovoriť. V transparentnom systéme štát môže dotovať určité činnosti, ktoré považuje za spoločensky prínosné, ale peniaze sa musia viazať na konkrétny účel a muselo by sa zdokladovať, že sa tak naozaj stalo. Transparentným spôsobom štát dotuje napríklad prevádzku nemocníc a hospicov, opravy cirkevných historických pamiatok a podobne, ktoré nie sú súčasťou štátneho príspevku pre cirkvi.

Nízke platy kňazov?

Ďalším argumentom vlády je údajný nízky plat kňazov. Životný štandard väčšiny kňazov však nesvedčí o tom, že by žili z minimálnej mzdy. Žiaľ práve tí poctiví môžu mať s týmto problém. Ale je zodpovednosťou cirkví, aby mali len taký počet prevádzok a taký počet kňazov, ktorý dokážu zafinancovať. Debatujúci o tejto téme sa často bavia, ako keby boli cirkvi nemajetné a nemali žiadne iné príjmy ako príspevok od štátu. Ale cirkvi majú príjmy, jednak vo forme nezdanených darov a jednak vo forme výnosov zo svojich majetkov. A nemalé.

Navyše, keby sme zaviedli cirkevnú daň pre ľudí hlásiacich sa k nejakej cirkvi, aby sa poskladali na štátny príspevok, vyšlo by to cca 19 eur na hlavu ročne. Často sa preto v diskusii o štátnom príspevku pre cirkvi uvádza, že niet dôvodu sa sporiť, lebo vraj ide o malú sumu. Rovnako „malá“ je však aj na tej druhej strane. V čase, kedy by sa malo šetriť, navyšovať výdavky práve na cirkvi a to ešte podľa kľúča, ktorý im v najbližších troch rokov zvýši príspevok o zhruba 30%, je – biblicky povedané – „do neba volajúce“.

Diskriminácia neveriacich

Okrem hore spomínanej diskriminácie neregistrovaných cirkví treba si uvedomiť, že na financovanie cirkví prispieva aj stále väčší počet neveriacich. Vládnuci politici už 35 rokov arogantne ignorujú občanov bez vyznania. Samozrejme, aj neveriaci jedinec môže do nejakej cirkvi jedného dňa vstúpiť. Ale zo štatistického hľadiska, sledujúc sčítanie ľudu, je na Slovensku trend poklesu počtu veriacich o osem percentuálnych bodov každých desať rokov.

Pokiaľ aj k finančnej odluke cirkvi od štátu nedôjde, štátny príspevok pre cirkvi by mal úmerne klesať s klesajúcim počtom veriacich. Nastavený je však úmyselne tak, aby nikdy neklesol. Presnejšie klesnúť podľa zákona môže len vtedy, ak počet veriacich klesne o desať percentuálnych bodov za desať rokov, čo sa v roku 2021 nestalo a zrejme ani v budúcnosti nikdy nestane. Túto zábezpeku neustáleho rastu príspevku považujeme za nehoráznosť. Preto to bola aj jedna z našich pripomienok k návrhu novely zákona o financovaní cirkví a náboženských spoločností, pre ktorý sme získali aj podporu verejnosti, avšak rokovanie s cirkevným odborom, hocako zdvorilé, neviedlo k náprave.

Aký je ideálny stav?

Často dostávame otázku, ako by vzťah štátu a cirkví teda mal podľa nás vyzerať. Ako spolok sekularistov vidíme pochopiteľne ideálny stav v úplnej odluke cirkví od štátu, a to vrátane finančnej. Stačí k tomu zmena zákona, dokonca pre zmenu alebo zrušenie štátneho financovania ani nie je potrebné vypovedať zmluvu s Vatikánom (tú by sme radi vypovedali, ale z iných dôvodov). Naopak právnu subjektivitu by sme dopriali všetkých cirkvám bez ohľadu na počet členov, pokiaľ spĺňajú určité rozumné podmienky.

Sme presvedčení, že cirkvi by finančnú odluku zvládli. Jedinou cirkvou, ktorá sa vždy jasne vyjadrovala, že by mala zásadný problém s prípadným zrušením štátneho financovania, je Židovská obec. Ešte pred 12 rokmi katolícka cirkev nielen hlásala, že by s tým nemala problém, ale o finančnej odluke od štátu sa diskutovalo aj v cirkevných kruhoch ako o správnej myšlienke, ktorá logicky nadväzuje na ukončenie cirkevných reštitúcií v roku 2005.

Katolícka cirkev je na Slovensku najväčším vlastníkov lesov, jedným z najväčších vlastníkov pôdy a občasne sa dostávajú na verejnosť kauzy, ktorých lietajú milióny eur, napríklad v spore arcibiskupa Oroscha s deviatimi rehoľníkmi alebo v zmluvách, ktoré zverejnil bývalý arcibiskup Bezák. Fungovanie neregistrovaných cirkví jasne ukazuje, že aj malé cirkvi sa vedia sami financovať. Cirkvi bez štátneho príspevku jednoducho prispôsobia svoje výdaje možnostiam svojich príjmov.

Kategórie: Názory

Štítky: argumenty, financovanie, financovanie cirkví, návrh zákona, November 89, odluka cirkví od štátu, sčítanie obyvateľov, vláda