Mimovládne organizácie u nás nemajú najlepšiu povesť a šíria sa o nich všelijaké konšpirácie a hoaxy. Bludy o „zlých“ mimovládkach, ktoré na rozdiel od „dobrých“ cirkví vraj kradnú a škodia, šíria dokonca aj niektorí známi politici. Sú tiež obľúbenou odpoveďou ačohentistov, keď sa hovorí o odluke cirkví od štátu: „A čo financovanie mimovládnych organizácií?“ Tak sa na to pozrieme.

Čo sú mimovládne organizácie?

Mimovládne organizácie sú organizácie vytvorené súkromnými osobami alebo organizáciami, ktoré sa nezúčastňujú na vláde a ani vo vláde nemajú svojich zástupcov. Štát a ani jeho predstavitelia nemajú nijaký vplyv na vedenie organizácie alebo iné ovplyvňovanie jej činnosti. Sú to občianske združenia, nadácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

Aj keď konšpirátori radi hovoria o „politických mimovládkach“, väčšina mimovládnych organizácií sa politikou vôbec nezaoberá. Sú to napríklad detské domovy, kluby dôchodcov, spolky organizujúce rôzne vzdelávacie, športové či voľnočasové aktivity a podobne. Často riešia problémy, ktoré štát z nejakých dôvodov nevie riešiť, pripadne ich riešia oveľa rýchlejšie a efektívnejšie ako štát.  

A čo tie mimovládky, ktoré sa skutočne zaoberajú politikou? Aj také existujú, a to naprieč politickým spektrom. Máme tu mimovládne organizácie pravicové aj ľavicové, liberálne aj konzervatívne, sekulárne aj cirkevné. Napríklad naše občianske združenie presadzuje odluku cirkví od štátu, združenie Možnosť voľby chráni práva žien a na opačnej strane tu existuje množstvo „kresťanských“ občianskych združení, ktoré presadzujú zákaz interrupcií, klerikalizáciu štátu a podobne. Iste by všetci títo ľudia mohli namiesto občianskych združení založiť aj politické strany, ale tie zvyčajne pokrývajú oveľa širšiu oblasť tém. Len málokto by volil politickú stranu s iba jedným programovým bodom.

Spôsob financovania

Mimovládne organizácie sa financujú z členských príspevkov, dobrovoľných darov, grantov rôznych organizácií či 2% z daní, ktoré im ľudia posielajú dobrovoľne. Takto sa financuje aj ETHOS, ako môžete vidieť z našich výročných správ.

Peniaze od štátu môžu získať iba vo výnimočných prípadoch, napríklad ak im niektoré ministerstvo poskytne dotáciu, o ktorú sa úspešne uchádzali. Táto dotácia (väčšinou vo výške niekoľko tisícov eur) je však určená iba na konkrétny projekt, použitie peňazí musí dotyčná organizácia presne zdokladovať a v prípade pochybností vrátiť. Všetky informácie o tom, ktorá organizácia dostala koľko peňazí od štátu a na čo, sú verejne dostupné na stránke príslušného ministerstva alebo v Centrálnom registri zmlúv. Je to teda obrovský rozdiel oproti cirkvám, ktoré každý rok automaticky dostávajú od štátu desiatky miliónov „len tak“.

Projekty, na ktoré môžu mimovládky získať štátnu dotáciu, sú také, ktoré sú alebo by aspoň mali byť užitočné pre celú spoločnosť. Poviete si, že takéto užitočné projekty robia aj cirkvi? V tom prípade by predsa nemal byť problém, aby sa cirkvi finančne odlúčili od štátu. Mohli by sa potom tiež uchádzať o tie isté projekty, granty a dotácie. Ak to cirkvi vedia robiť tak skvelo, určite by tieto granty vyhrali. Ak nie, tak bude spravodlivejšie, keď tieto peniaze dostanú organizácie, ktoré to robia lepšie.

Veľa ľudí tiež nevie, že za posledné tri roky boli práve cirkevné politické mimovládky v rozpore s hodnotením odbornej komisie štedro podporované štátom. V decembri 2020 bola schválená novela zákona, ktorá zmenila pôvodnú dotáciu za rodovú rovnosť tak, že zmazala akúkoľvek zmienku o rodovej rovnosti. Namiesto toho boli doplnené registrované cirkvi a ich pridružené organizácie ako oprávnení žiadatelia. Novela zároveň vytvárala nový druh dotácie na podporu „plnenia funkcií rodiny“, ktorá je takisto sformulovaná tak, aby v prvom rade vyhovovala cirkvám. Odvtedy dostávajú konzervatívne kresťanské spolky, anti-choice organizácie, cirkevné zbory a farností každý rok desaťtisícové dotácie od ministerstva.

Financovanie zo zahraničia

Mimovládnym organizáciám je často vyčítané, že prijímajú peniaze aj zo zahraničia, pripadne že sú pobočky medzinárodných organizácií. To však opäť platí len pre určitú časť z nich a je na mieste otázka, prečo by občianske združenia nemali mať právo prijímať peniaze aj od dobrovoľných darcov zo zahraničia, keď toto právo majú aj cirkvi a ďalšie subjekty. A opäť ide o niečo, čo sa týka organizácií naprieč celým spektrom.

Správa Vrchol ľadovca, ktorú v roku 2021 zverejnilo Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné zdravie odhalila, že organizácie náboženských fundamentalistov v Európe dostali na boj proti právam žien a menšín stovky miliónov zo zahraničia. Investigatívne centrum Jána Kuciaka napísalo niekoľko článkov o financovaní ultrakonzervatívnych organizácií v strednej Európe, o Ordo Iuris a globálnej sieti ultrakonzervatívnych organizácií aj o tom, ako tieto hnutia pretvárajú strednú Európu.

O tom sa však veľa nehovorí. V skutočnosti totiž tým, ktorí tak radi nadávajú na „politické mimovládky“, vadia iba tie z nich, ktoré chránia ľudské práva a nie tie, ktoré sa ich naopak snažia obmedzovať.

Záverom dodávame, že je samozrejme úplne v poriadku kritizovať konkrétnu mimovládnu organizáciu za konkrétnu vec. Ak však niekto tvrdí, že mimovládky treba odlúčiť od štátu, buď zámerne klame alebo proste nerozumie, že na rozdiel od cirkví už odlúčené sú. Naším cieľom práve je dosiahnuť, aby cirkvi mali podobné postavenie a spôsob financovania ako občianske združenia.

Kategórie: Články

Štítky: dotácia, financovanie, hoax, konšpirácia, mimovládne organizácie, občianske združenie