Okrem náboženských činností vyvíja Rímskokatolícka cirkev ešte množstvo iných aktivít – aj také, ktoré sú verejnosťou vnímané ako kontroverzné. Nielenže sa cirkev neustále mieša do politiky, ale čoraz viac aj do iných oblastí, kde by sme to nečakali. Zdá sa, že tu máme novú developerskú korporáciu.

Projekty v Bratislave a v Košiciach

V roku 2020 bola zverejnená informácia, že Rímskokatolícka cirkev pripravuje obrovský megaprojekt v bratislavskej Petržalke s bývaním, parkom, pastoračným centrom alebo nemocnicou. Plány obsahujú výstavbu celej novej štvrte, ktorá má vyrásť na cirkevných pozemkoch v lokalite Kapitulský dvor, pričom centrom štvrte by mal byť veľký kostol. Rozsahom pôjde o jeden z najväčších projektov v Bratislave a na Slovensku vôbec. Cirkev predpokladala, že na realizáciu projektu bude potrebovať cca 400 miliónov eur. Očividne má veľa peňazí, čo jej ale nebráni pýtať stále viac a viac od štátu.

Ďalšiu rezidenciu chce tá istá cirkev postaviť na košickom sídlisku Železníky. Pozemky vlastní Arcibiskupský úrad v Košiciach a cirkev je investorom projektu. Zámer vyvolal pochybnosti – viacerí obyvatelia hovorili, že sa obávajú zhoršenia kvality života na sídlisku, ďalšieho zahusťovania územia a komplikácií s parkovaním. Opakovane sa vracali aj k otázke stability svahu.

Najväčšia drzosť však je, ako cirkev k tomuto pozemku vôbec prišla. Katolícka farnosť pred dvadsiatimi rokmi získala tento pozemok za symbolickú korunu. Mestskí poslanci vtedy schválili odpredaj z dôvodu hodného osobitného zreteľa – s tým, že na ňom vyrastie polyfunkčné kultúrno-pastoračné centrum s kaplnkou, klubovými priestormi pre mládež a seniorov či miestom na stretávanie obyvateľov sídliska. Teraz zrazu sa však na tom istom pozemku pripravuje výstavba komerčných bytov, čo zásadne mení pôvodne deklarovaný účel využitia územia. Ak cirkev tento zámer uskutoční, ide teda o jasný podvod a okrádanie občanov. Nech cirkev teda vráti pozemok mestu alebo nech doplatí mestu trhovú cenu.

Úloha cirkví je iná

Aj tieto príklady ukazujú, prečo je potrebná odluka cirkví od štátu. Takáto činnosť proste nie je úlohou cirkví, podobne ako organizovanie bohoslužieb nie je úlohou stavebnej firmy. Každý typ právnickej osoby má svoje vlastné špecifické funkcie v spoločnosti.

Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v § 6 vymenúva oprávnenia a činnosti, ktoré cirkvám pri výkone ich poslania patria. Ide najmä o duchovnú činnosť (usporadúvanie bohoslužieb a náboženských obradov), vyučovanie náboženstva v školách, zakladanie a prevádzkovanie charitatívnych, zdravotníckych a sociálnych zariadení, vydavateľstvo, správa vlastného majetku a vlastných vnútorných záležitostí.

Stavanie budov na komerčný predaj či prenájom alebo podnikanie za účelom vytvorenia zisku tam nenájdeme. Zákon cirkvám takéto činnosti síce nezakazuje, ale od pôvodného poslania cirkví to má naozaj veľmi ďaleko. Potom celé to hranie sa na morálnu autoritu a všetky tie reči o „duchovných hodnotách“ sú úplne zbytočné a pokrytecké. Oveľa úprimnejšie by bolo na rovinu priznať, že takejto cirkvi ide v prvom rade o peniaze.

Registrované cirkvi sú pritom priamo financované štátom. Každý rok dostávajú desiatky miliónov zo štátneho rozpočtu, ktoré môžu použiť prakticky na ľubovoľnú činnosť a tento príspevok sa im neustále automaticky zvyšuje napriek klesajúcemu počtu veriacich. Tento rok je to už skoro 70 miliónov, z čoho vyše 48 miliónov dostane Rímskokatolícka cirkev. Iní developeri takúto podporu nemajú a RKC má teda oproti nim značnú konkurenčnú výhodu. Ak sa najväčšia a najbohatšia cirkev správa ako súkromná firma, je to o dôvod viac, aby ju štát konečne prestal financovať.

Kategórie: Názory

Štítky: cirkev, cirkvi, financovanie cirkví, katolícka cirkev, odluka cirkví od štátu