Náboženskí fanatici sú čoraz drzejší. Potom čo spolu s vládnou koalíciou pretlačili škodlivú a nebezpečnú novelu ústavy, ktorá ublíži mnohým ľuďom, sa ani na chvíľku nezastavili a idú ako valec. Už prišli s ďalšou nehoráznou požiadavku. KDH odkázalo premiérovi, že v najbližších týždňoch očakáva podpísanie vykonávacej zmluvy o výhrade vo svedomí s Vatikánom. Fico im sľúbil, že sa touto témou bude zaoberať.

Výhrada svedomia sa už dnes zneužíva

Je až neuveriteľné, ako si KDH samo protirečí. Do ústavy samo pretlačilo ustanovenie o tom, že slovenské zákony musia mať prednosť pred zákonmi Európskej únie, lebo sme zvrchovaný štát a nikto iný nám nemôže nič prikazovať – ale pozor! Má to podľa nich platiť len pre „zlú“ Európsku úniu, do ktorej sme dobrovoľne na základe referenda vstúpili. Naopak „dobrý“ Vatikán nám podľa KDH môže prikazovať a zakazovať koľko len chce, napriek tomu, že nám Vatikánske zmluvy boli vnútené klerikálnymi politikmi bez súhlasu občanov a bez preskúmania Ústavným súdom. Toľko pokrytectva sa len tak nevidí.

Na riešenie tejto problematiky pritom úplne stačia slovenské zákony, žiadna medzinárodná zmluva nie je potrebná. Je možné, že zmluva je aj v rozpore s novelou ústavy, podľa ktorej SR už nebude povinná rešpektovať medzinárodné zmluvy, hoci KDH v tomto prípade tvrdí opak.

Zákon o zdravotnej starostlivosti už dnes umožňuje lekárovi či zdravotnej sestre odmietnuť vykonať interrupciu, sterilizáciu či asistovanú reprodukciu, ak je to v rozpore s ich osobným presvedčením. Na Slovensku táto možnosť už dnes spôsobuje problémy a vyslovene sa zneužíva. V rozpore s pôvodnou myšlienkou si výhradu svedomia totiž uplatňujú nielen jednotlivci, ale aj celé inštitúcie, takže napríklad lekárom, ktorí žiadnu výhradu vo svedomí necítia alebo dokonca cítia výhradu opačnú, zamestnávateľ zakazuje sa primerane tomu správať pri výkone svojho povolania. Navyše sa výhrada vo svedomí uplatňuje aj v prípade antikoncepcie, ktorú niektorí lekári odmietajú predpísať a niektorí zamestnanci lekární ju odmietajú pacientkam vydávať z náboženských dôvodov – napriek tomu, že sa výhrada svedomia podľa hore uvedeného zákona na antikoncepciu nevzťahuje. To viedlo k tomu, že dostupnosť interrupcií aj dostupnosť antikoncepcie patrí na Slovensku k najhorším v Európe.

Tri kategórie občanov

Slovensko uzavrelo s Vatikánom už tri zmluvy – základnú zmluvu, zmluvu o ozbrojených silách a zmluvu o výchove a vzdelávaní. Pôvodne mali byť uzavreté ešte ďalšie dve zmluvy – o výhrade svedomia a o finančnom zabezpečení cirkvi. Zatiaľ však našťastie k tomu nedošlo. Všetky zmluvy sú krajne nevyvážené, Slovensko má z nich len samé povinnosti a katolícka cirkev len samé práva.

Zmluva o práve uplatňovať výhrady vo svedomí, o ktorej sa teraz znova začalo hovoriť, bola pre KDH taká dôležitá, že v minulosti už raz kvôli nej povalilo vládu. Ak sa teraz podpíše v pôvodne navrhnutej podobe, bude to definitívny koniec sekulárneho štátu. Prijatie tejto zmluvy by rozdelilo občiansku verejnosť de facto i de iure na občanov prvej, druhej a tretej kategórie a prakticky stanovila katolicizmus ako štátne náboženstvo.

Občania prvej kategórie by boli veriaci rímskokatolíckej cirkvi. Tým by zmluva umožňovala odmietnuť vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá je v rozpore s učením RKC. Toto nadprávo by im garantovala medzinárodná zmluva, ktorá má (alebo aspoň doteraz mala) prednosť pred slovenskými zákonmi.

Občania druhej kategórie by boli veriaci ostatných registrovaných cirkvi. Tí by tiež mohli odmietnuť vykonávať činnosť, ktorá je v rozpore s učením ich cirkvi, mali by však len obyčajnú vnútroštátnu zmluvu, ktorá nie je nadradená nad slovenské zákony.

Občania tretej kategórie by boli veriaci neregistrovaných cirkvi a neveriaci. Tí by nemali žiadnu zmluvu a z pohľadu štátu ani žiadne svedomie.

Otvorená diskriminácia nekatolíkov

Návrh zmluvy z roku 2004 umožňuje slovenským občanom odmietnuť konanie, ktoré je nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad vyhlásených Magistériom Katolíckej cirkvi. A nielen samotné konanie, ale aj asistenciu pri ňom. Slovenská republika by teda bola povinná riadiť sa vnútornými pravidlami tejto cirkvi.

V návrhu sú uvedené oblasti života, ktorých sa má týkať – činnosť v ozbrojených silách, výkonov v oblasti zdravotníctva, činnosti v oblasti výchovy a vzdelávania, poskytovanie právnych služieb, pracovnoprávnych vzťahov a iných pracovných vzťahov – ako aj príklady z jednotlivých oblasti.

Tento zoznam však nemusí byť úplný, lebo Magistérium Katolíckej cirkvi by mohlo za „vieroučné a mravoučné zásady“ vyhlásiť prakticky čokoľvek a výklad práva na výhradu vo svedomí by sa mohol vykonávať neobmedzene a bezbreho. Viedlo by to k tomu, že akékoľvek veci alebo služby, ktoré katolícka cirkev odmieta, by sa stali ešte menej dostupnými a znamenalo by to otvorenú diskrimináciu nekatolíkov.

Tak ako aj všetky ostatné Vatikánske zmluvy, ani táto by sa nedala jednostranne vypovedať bez súhlasu Vatikánu a KDH očividne počíta s tým, že sa jej už nikdy nezbavíme.

Cirkev by zasahovala do legislatívy

Podľa zmluvy by mala tiež vzniknúť spoločná komisia Svätej stolice a Slovenska, ktorá by mala právo vyjadrovať sa k legislatívnym návrhom. Katolícka cirkev by tak mohla do slovenskej legislatívy podsúvať svoju agendu, čo je v demokratickom právnom štáte nepredstaviteľné.

Už v minulosti právnici a ľudskoprávne organizácie varovali pred touto nebezpečnou zmluvou. Odpor proti nej prišiel aj z Európskej komisie. Brusel vtedy poveril jej analýzou špeciálnu skupinu ľudskoprávnych expertov, ktorí usúdili, že takáto zmluva by bola v rozpore s mnohými medzinárodnými dohovormi, ako je Pakt OSN o občianskych a politických právach a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám. Akceptovaním návrhu zmluvy o výhrade svedomia, ktorá má mať charakter medzinárodnej zmluvy, sa Slovenská republika zrejme nevyhne nielen súdnym sporom pred Európskym súdom pre ľudské práva, ale i pred Súdnym dvorom Európskej únie.

A celkom určite by táto zmluva bola v rozpore s prvým článkom slovenskej ústavy, podľa ktorej sa SR neviaže na žiadne náboženstvo.

Katolícka cirkev, ktorá už dnes má na Slovensku vysoko privilegované postavenie, by tak získala ešte väčšiu moc a ešte väčší vplyv na slovenskú politiku. Občianske združenie ETHOS dlhodobo zastáva názor, že diskriminačné a pre SR jednostranne nevýhodné Vatikánske zmluvy treba zrušiť a nie uzatvárať ešte ďalšie. Zmluvu o výhrade svedomia svojho času odmietol aj Mikuláš Dzurinda, ktorý podpísanie základnej zmluvy s Vatikánom inicioval a podporoval. Nepochopil, že katolícka cirkev nie je vo vzťahu ku štátu ochotná hrať na remízu. Ako aj to, že je slepá k tomu, že jej takýto spôsob prejavu ani trochu nesvedčí. Bude viesť politický zápas dovtedy, kým nevyhrá alebo neprehrá. A my všetci sa musíme postarať o to, aby prehrala.

Ako by ďalšia Vatikánska zmluva škodila Slovensku je síce známe, otázkou však ostáva, aké ďalšie škody by vyvolala podpora tohto návrhu zo strany vládnej koalície. Fico sa zatiaľ (aspoň verejne) nevyjadril, čo by za podporu tohto návrhu od KDH chcel. Žiaľ, po nedávnych skúsenostiach je v tomto ohľade isté len to, že katolícki fanatici by mu za to dali čokoľvek.

Kategórie: Články

Štítky: diskriminácia, katolícka cirkev, KDH, právo, ústava SR, Vatikán, vatikánska zmluva, vatikánske zmluvy, výhrada svedomia, zákon