O „výhrade svedomia“ sa často hovorí v súvislosti s Vatikánskymi zmluvami a so zdravotníctvom. Málokto však presne vie, o čo ide, ako sa táto výhrada uplatňuje a aké negatívne následky z nej v praxi vyplývajú.
Zmluvy s cirkvami
V Základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou sa uvádza: „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva medzi zmluvnými stranami.“
Obdobné ustanovenie obsahuje aj zmluva medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami: „Slovenská republika uznáva právo každého uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad svojej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Rozsah a podmienky tohto práva ustanovia osobitné dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.“
Osobitná zmluva doteraz však doteraz nebola uzavretá, aj keď sa ju KDH veľmi snažilo pretlačiť (v roku 2006 spôsobilo kvôli tejto otázke pád vlády). A dúfajme, že ani nikdy uzavretá nebude, lebo podľa návrhu tejto zmluvy by výrazne diskriminovala neveriacich. Už existujúce zmluvy s cirkvami neuvádzajú žiadne podrobnosti, v akej situácii a akým spôsobom si niekto môže uplatňovať výhradu vo svedomí.
Etický kódex zdravotníckeho pracovníka
Jediný predpis v slovenskej legislatíve, kde sa priamo hovorí o výhrade vo svedomí, je Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 zákona 578/2004 Z. z. a v bode 3 sa uvádza:
„Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov.“
Tento kódex by sa mal vzťahovať na všetkých pracovníkov v zdravotníctve bez ohľadu na to, či sa hlásia k nejakému konkrétnemu vierovyznaniu alebo nie. No nie je to úplne tak. Aké výkony môže zdravotnícky pracovník odmietnuť, je stanovené v zákone č. 576/2004 Z. z. v § 12 ods. 2 a 3:
„Poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať. Dôvody ustanovené v odseku 2 písm. c) sa vzťahujú len na umelé prerušenie tehotenstva, sterilizáciu a asistovanú reprodukciu.“
Tu už je celkom jasne vidieť, v prospech koho bol tento zákon napísaný. Napríklad Jehovovi svedkovia, ktorí sú na Slovensku registrovanou cirkvou, odmietajú transfúziu krvi, ale na tú sa výhrada svedomia podľa uvedeného zákona nevzťahuje. Na druhej strane sa vzťahuje aj na asistovanú reprodukciu (umelé oplodnenie), ktorá je v spoločnosti široko akceptovaná, ale katolícka cirkev ju odmieta.
Výhrada svedomia sa u nás zneužíva
Výhrada svedomia jednotlivca by nemusela nutne byť problém, keby si ju uplatňovali naozaj iba niektorí jednotlivci z vlastnej vôle a keby sa v každom regióne našiel dostatočný počet lekárov, ktorí tieto služby poskytujú. V praxi to ale tak nefunguje.
Podľa prieskumu organizácie Možnosť voľby z roku 2021 až 34 percent opýtaných zdravotníckych zariadení umelé prerušenie tehotenstva odmieta. Náboženské presvedčenie ako dôvod odmietnutia uviedlo až 27 percent z nich. Nejde pritom o individuálne rozhodnutie lekárov, ale inštitucionálne odmietnutie poskytovania legálnej interrupcie. Pravdepodobnosť, že si všetci praktizujúci lekári v danom zariadení uplatnili výhradu svedomia je pritom mizivá. To, že vierovyznanie nepriamo zasahuje do prístupu žien k umelému prerušeniu tehotenstva, dokazuje situácia vo viacerých nemocniciach. Nemocnice odmietajú poskytnúť legálnu interrupciu, pretože slúžia ako školiace pracovisko pre študentov z katolíckych či kresťanských univerzít. Nemocnica v Ružomberku uviedla, že zákrok neposkytuje z dôvodu spolupráce s Katolíckou univerzitou v Ružomberku na základe Zmluvy o spolupráci. Podľa informácii Možnosti voľby sa však v samotnej zmluve takáto podmienka neuvádza.
Výhrada svedomia pre celú inštitúciu, ktorá nie je osobným rozhodnutím dotyčného lekára, ale je mu vnucovaná vedením tejto inštitúcie, je naozaj absurdnosť, ktorá nemá so svedomím nič spoločné. Určitá skupina veriacich tu vyslovene zneužíva výhradu svedomia k tomu, aby znemožňovala ľuďom prístup k takým liekom a zákrokom, ktoré si cirkev nepraje. Nejde pritom iba o interrupcie, ale napríklad aj o antikoncepciu, ktorú niektoré lekárne a zamestnanci lekární odmietajú pacientkam vydávať z náboženských dôvodov – napriek tomu, že sa výhrada svedomia podľa hore uvedeného zákona na antikoncepciu nevzťahuje.
Obzvlášť nebezpečné je odmietnutie vykonať interrupciu žene, ktorej hrozí sepsa (čo sa už viackrát stalo v Poľsku, kde takto zbytočne zomrelo už niekoľko žien) či odmietnutie vyoperovať mimomaternicové tehotenstvo, ktoré tiež môže byť život ohrozujúci stav. Etický kódex síce stanovuje výnimku pre „prípady bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb“, v ktorých výhrada svedomia neplatí, v praxi sa však nedá úplne presne odhadnúť, kedy v takejto situácii už je ohrozenie života alebo zdravia bezprostredné, kedy nastane sepsa a do akého času žena na ňu zomrie.
Domnievame sa, že pri riešení problémov vyvolaných uplatňovaním výhrady vo svedomí je kľúčové, aby sa výhrada vo svedomí uplatňovala len fyzickými osobami, ktorých sa priamo dotýka a aby dostupnosť zdravotnej starostlivosti ostala zachovaná. Možným riešením by bolo, aby štatutári a manažéri právnických osôb mali povinnosť postarať sa o elimináciu negatívnych dopadov uplatňovania výhrady vo svedomí fyzickými osobami z radov ich zamestnancov. Napríklad lekár by mohol odmietnuť vykonať interrupciu, ak to tak bolo od začiatku dohodnuté v pracovnej zmluve, ale riaditeľ nemocnice – bez ohľadu na jeho vlastné náboženské presvedčenie – by mal povinnosť postarať sa o to, aby mal dostatok lekárov, ktorí si takú výhradu neuplatňujú.
Kategórie: Názory
Štítky: interrupcia, Možnosť voľby, reprodukčné práva, vatikánske zmluvy, výhrada svedomia, zdravotníctvo