Sekulárne politické strany to v parlamente majú dlhodobo ťažké. Keďže doteraz každé voľby dopadli tak, že parlamentnú väčšinu získali strany, ktoré buď z presvedčenia alebo z vypočítavosti nadbiehali katolíckym biskupom, žiadne zmeny k lepšiemu v oblasti sekularizmu a ľudských práv nemali šancu prejsť napriek tomu, že si ich podľa prieskumov praje väčšina občanov SR.

Najviac to bolo vidieť v predchádzajúcom volebnom období, keď sa do parlamentu dostalo rekordne množstvo náboženských fundamentalistov. Predložili neuveriteľných 25 návrhov na sprísnenie interrupcií, z ktorých niektoré neprešli len o jeden hlas – napriek tomu, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku toto sprísnenie odmieta. V aktuálnom volebnom období zase v parlamente prešlo výrazné navyšovanie štátneho príspevku pre cirkvi, hoci všetky prieskumy verejnej mienky z posledných rokov na túto tému ukázali, že väčšina ľudí je za finančnú odluku cirkví od štátu a odmieta súčasný nespravodlivý systém štátneho financovania. 

Otázka teda je, či sekulárne strany majú vôbec otvárať tieto témy, aj keď dopredu vedia, že nemajú šancu ich presadiť.

Oplatí sa to vôbec riešiť?

V roku 2020 strana SaS otvorila tému odluky cirkví od štátu aj Vatikánskych zmlúv. Veľa ľudí ju vtedy za to kritizovalo. Nielen cirkevníci, ale aj iní sa pýtali, načo to vôbec otvárajú, keď dopredu vedia, že im to v parlamente aj tak neprejde a že Ústavný súd aj tak nemá možnosť posúdiť medzinárodné zmluvy, ktoré už boli ratifikované. Vraj je to len politický marketing, nemyslia to vážne, len sa chcú zviditeľniť.

Teraz tieto témy radšej neotvárajú a zase sú za to kritizovaní. Vraj sa zo SaS stáva druhé KDH a úplne sa vzdala ľudskoprávnych tém.

V podobne zložitej situácii je aj Progresívne Slovensko. Keď KDH hneď po ústavnom prevrate začalo pretláčať uzavretie ďalších diskriminačných a protiústavných zmlúv s Vatikánom, PS to verejne nekomentovalo, ale keď to isté začali požadovať aj katolícki biskupi pri príležitosti výročia uzavretia prvej zmluvy, PS na to reagovalo výzvou na prehodnotenie už uzavretých zmlúv a diskusiu o vyváženom vzťahu medzi štátom a cirkvami. Nasledovala zúrivá reakcia KDH a v médiách bolo PS prezentované ako strana, ktorá vyvoláva zbytočné konflikty v opozícii, aj keď to boli KDH a biskupi, ktorí túto tému otvorili ako prví.

Stále sú za odluku, ale…

Kritika však prichádza aj vtedy, ak sekulárne strany tieto témy dostatočne neriešia. Minulý týždeň strana SaS vylúčila poslankyňu Janku Bittó Cigánikovú. Ako hlavný dôvod uviedla, že Cigániková dlhodobo riešila vnútrostranícke konflikty verejne, čo bolo naozaj nešťastné a mohlo to strane uškodiť. Cigániková naopak obvinila vedenie SaS, že jej blokuje predloženie uznesenia v parlamente, aby vláda začala rokovať so Svätou stolicou o ustanoveniach Vatikánskych zmlúv, ktoré vyvolávajú vážne otázky ústavnosti a práv občanov. Ústavný súd v ČR totiž nedávno rozhodol, že plánovaná česko-vatikánska zmluva je v určitých bodoch protiústavná a my tieto body máme v našich zmluvách s Vatikánom tiež. Na druhej strane, pokiaľ sa pani poslankyňa objaví v radoch Sme rodina, ako sa všeobecne očakáva, ani tam zaiste nenájde porozumenie pre podobné iniciatívy.

Predseda SaS Branislav Gröhling sa následne v rozhovore pre SME vyjadril aj k týmto výčitkám. Jeho stanovisko sa dá zhrnúť tak, že jeho názor na ľudskoprávne témy sa nezmenil a strana SaS bude tieto témy aj naďalej mať v programe (konkrétne odluka cirkví od štátu a interrupčná tabletka tam vraj určite budú), ale jeho prioritou sú momentálne ekonomické otázky a vytvorenie alternatívy voči súčasnej vláde. Podľa aktuálnych prieskumov by vláda PS + SaS + Demokrati bez nábožensko-fundamentalistických strán KDH a Hnutie Slovensko nebola možná. Treba však dodať, že ďalšie parlamentné voľby na Slovensku by sa mali konať až v septembri 2027 a dovtedy sa ešte veľa vecí môže zmeniť.

Na divácku otázku v TV Markíza, či sa SaS odklonila od liberálnych hodnôt, Gröhling odpovedal: „Určite nie. Stále som predseda liberálnej strany, ktorá bude mať v programe liberálne opatrenia, ako napríklad registrované partnerstvá či odluku štátu od cirkvi, o čom diskutujem aj s niektorými cirkvami. Na druhej strane, budem obhajovať liberálnych aj konzervatívnych voličov, lebo tieto dve skupiny v spoločnosti dokážu fungovať spolu a prinášať pokoj.“

Ako ďalej?

Hlasovania v parlamente o ľudskoprávnych otázkach ukazujú, že SaS aj naďalej hlasuje proti náboženským zákazom a za návrhy, ktoré by situáciu v oblasti ľudských práv zlepšili. Len takéto návrhy momentálne aktívne nepredkladá.

Na to, ktorá stratégia je lepšia, nie je zhoda ani medzi voličmi týchto strán. Isté je, že ak sa nejaká téma rieši príliš často, začne byť pre voličov otravná. Ak však politickej strane na nejakej téme skutočne záleží, nie je na škodu predložiť ju aspoň raz za volebné obdobie. Dáva tým svojim voličom najavo, že jej to nie je jedno a že to aspoň skúsila. Aj keď návrh neprejde, pomôže, keď sa o ňom aspoň hovorí.

Čo sa týka spolupráce v budúcej vládnej koalícii, bude treba hľadať kompromisy najmä po voľbách. Vzdať sa ľudskoprávnych tém a ustupovať náboženským fanatikom už dopredu určite nie je tá správna cesta.  

Kategórie: Názory

Štítky: biskup, Branislav Gröhling, financovanie cirkví, interrupcia, Janka Bittó Cigániková, katolícka cirkev, KDH, odluka cirkví od štátu, parlament, Progresívne Slovensko, SaS, Ústavný súd, vatikánska zmluva, vatikánske zmluvy