To bola téma IV. ročníka festivalu Svet podľa Gabriela, ktorý vznikol na základe príbehu tragicky zosnulého transrodového chlapca Gabriela Švábenského, ktorý 5. marca 2018 spáchal samovraždu. Napriek úsiliu a podpore všetkých blízkych, ktorí ho milovali, sa rozhodol dobrovoľne ukončiť svoj život.
Pod moderátorským vedením Martina Staňa diskutovali ľudskoprávna aktivistka Lucia Plaváková a sociológ Michal Vašečka. Psychiater Michal Patarák, ktorý sa problematike transrodovosti dlhodobo venuje, sa žiaľ nemohol zúčastniť a tak zverejnil svoju prednášku na Youtube.
Celú diskusiu si môžete pozrieť tu. A zrejme nikoho neprekvapí, že odpoveď na úvodnú otázku je – áno, náboženskí fundamentalisti, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátkach rôznych strán, ohrozujú ľudské práva. Niektorí z nich to zrejme vnímajú ako svoju „misiu“ a myslia si, že vnucovaním svojho náboženstva celej spoločnosti konajú dobro, aj keď realita je úplne opačná. Iní túto tému jednoducho zneužívajú, lebo sa chcú udržať pri moci a tak vymýšľajú nepriateľa na rozdeľovanie spoločnosti a odvrátenie pozornosti od svojich vlastných chýb. Nájdu sa aj takí poslanci, ktorých ich nízke schopnosti odsudzujú na venovanie sa tejto téme alebo nečinnosť.
Ako upozornil Michal Vašečka, pôvodné myšlienky kresťanstva pritom boli celkom odlišné od toho, čo aktuálne presadzujú fundamentalisti v parlamente. Na Slovensku sa stále ešte vysporiadame s obdobím klérofašizmu a tzv. ľudáctva, ktoré bolo vždy antidemokratické a zamerané proti menšinám. Tlačilo vždy na jednotu myslenia a konania a do tejto predstavy LGBT komunita nezapadá.
Navyše pred asi 10 rokmi sa tu začali vo veľkom šíriť konšpirácie o „rodovej ideológii“, ktorá vraj ohrozuje naše tradičné hodnoty a rodiny. Tieto konšpirácie pritom majú svoj pôvod v zahraničí, najprv ich šírili evanjelikáli v USA potom aj Putinov režim v Rusku, nakoniec ich prevzalo aj vedenie slovenskej katolíckej cirkvi. Odvtedy sa tu fundamentalistom darí blokovať akýkoľvek pokrok v oblasti ľudských práv a často dokonca dochádza k ich regresu.
Vašečka upozornil na to, že situácia dnes je v tomto smere horšia než v deväťdesiatych rokoch, pričom hlavnú vinu za to nesie personálna politika novších politických strán ako je OLaNO. Aj keď sa s jeho názorom dá polemizovať poukazujúc na politikov ako bol Kvasnička, podľa jeho názoru by sa Mezenská, Kuffa a podobné extrémne prípady cez KDH do parlamentu nedostali.
Ďalej predstavil výsledky prieskumov, z ktorých vyplýva, že kresťania na Slovensku sú už názorovo niekde inde ako cirkevní predstavitelia a napríklad polovica opýtaných kresťanov podporuje zavedenie registrovaného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. „Keby sa klérus neustále nevyjadroval v neprospech LGBT komunity, Slovensko a slovenskí kresťania by dnes boli nepomerne ďalej“, myslí si Vašečka. Cirkevní predstavitelia svojimi spiatočníckymi a ultrakonzervatívnymi názormi negatívne ovplyvňujú veriacich a celú krajinu.
Obľúbenou manipuláciou zo strany klerikálnych kruhov je tiež neustále redukovanie vzťahov párov rovnakého pohlavia na sexuálnu aktivitu. Ako keby v týchto vzťahoch ani nebola láska, dôvera, pocit spolupatričnosti a všetky tie hodnoty, ktoré existujú aj v iných vzťahoch.
Obavy vyvoláva tiež situácia v susedných krajinách – v Maďarsku a Poľsku, kde autoritárske vlády čoraz viac obmedzujú ľudské práva, čím inšpirujú aj „kresťanských“ a fašistických politikov na Slovensku.
Odporúčame vypočuť si tiež rozhovor so zakladateľom festivalu Waldemarom Švábenským, ktorý si myslí, že politickí kresťania majú u nás ustavičnú potrebu pretavovať do zákonov svoje sexuálne neurózy. Keď sa minister zdravotníctva po rokoch odborných diskusii pokúsil uľahčiť transrodovým ľuďom proces tranzície, náboženskí fundamentalisti z OĽaNO ho z politických dôvodov stopli. Rétorika politikov je voči tejto komunite konfrontačná ako i ľudsky zraňujúca.
Mali by sme preto jasne dávať najavo, že nám to nie je jedno. Akékoľvek potláčanie práv a slobôd menšín sa zvykne prejavovať o niečo neskôr aj v potláčaní práv všetkých ostatných. Na každom z nás záleží, či budeme nasledovať smutný príklad Maďarska a Poľska alebo či sa Slovensko nakoniec predsa len stane sekulárnou krajinou 21. storočia s toleranciou a rešpektom k všetkým jeho občanom bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a rodovú identitu.
Kategórie: Názory
Štítky: cirkev, homosexualita, kresťanstvo, LGBT, Lucia Plaváková, ľudské práva, Svet podľa Gabriela, transrodovosť