Žiadna iná náboženská skupina na Slovensku nemá tak privilegované postavanie ako kresťania a Rímskokatolícka cirkev.

Privilegovaná náboženská väčšina

Náboženstvo je v školách, v zdravotníctve, v armáde a v podstate celej štátnej správe, vo verejnoprávnej televízií aj v rozhlase. Po minulých voľbách máme najkonzervatívnejší parlament s najväčším počtom „kresťanských“ poslancov od čias klérofašizmu. Máme Vatikánsku zmluvu, ktorá je pre Slovenskú republiku jednostranne nevýhodná a dáva Rímskokatolíckej cirkvi významné nadpráva.  

Registrované (a väčšinou kresťanské) cirkvi majú vysoko nadštandardné postavenie pri poberaní štátnych peňazí. Sú jediné organizácie, ktoré každý rok len tak automaticky dostávajú desiatky miliónov zo štátneho rozpočtu a tento príspevok sa im pravidelne zvyšuje bez ohľadu na skutočný počet veriacich. Tento rok je to vyše 52 miliónov. Okrem toto štát platí učiteľov náboženstva v základných školách, teologické fakulty, prispieva na cirkevné kultúrne pamiatky, cirkevné školy, cirkevné zariadenia sociálnych služieb a poskytuje cirkvám množstvo ďalších priamych a nepriamych dotácií, ktoré prakticky nie je možné presne vyčísliť.

Najnovšie máme dokonca aj splnomocnenkyňu vlády pre slobodu vyznania a presvedčenia, ktorá v rozpore s oficiálnym poslaním tohto úradu chráni iba privilégiá katolíckej cirkvi. A to všetko napriek tomu, že sa Slovenská republika podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo.

V poslednom období sa roztrhlo vrece s výberovými konaniami na verejné funkcie, keď hlavným kvalifikačným predpokladom bola účasť v modlitebnom spolku. Príslušnosť ku konfesii nahradila absenciu odborných predpokladov pri menovaní ombudsmana pre deti, či pozemkového fondu. Dokonca aj predseda NR sa vyjadril, že „ministrom školstva musí byť konzervatívec“. Protekcia v prospech kňazov páchajúcich závažnú trestnú činnosť sa nevyhla ani prokuratúre a súdom.

Dalo by sa teda čakať, že naši „kresťanskí“ politici a cirkevní predstavitelia budú nadmieru spokojní, ako skvelo sa im tu žije. Ale kdeže! Namiesto toho neustále nariekajú, ako sú kresťania na Slovensku vraj prenasledovaní a šikanovaní, ako ich chcú všetci umlčať a vytesniť z verejného priestoru, ako im ubližujú všetkými možnými spôsobmi. Ak máte dojem, že títo ľudia vôbec netušia, o čom rozprávajú a sú úplne mimo realitu, nie je to tak. Robia to zámerne. Plač a krik sú ich základnou stratégiou.

Stratégia náboženských extrémistov

Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné zdravie v roku 2021 zverejnilo rozsiahlu správu o medzinárodných stratégiách náboženských extrémistov. Jedna z opísaných stratégií spočíva v tom, že náboženskí extrémisti popierajú akúkoľvek skutočnú diskrimináciu tých, ktorých považujú za svojich protivníkov. Toto často vidíme napríklad u LGBT komunity, o ktorej fundamentalisti tvrdia, že chce akési nadpráva, aj keď v skutočnosti chce iba rovnaké práva – teda nič navyše, ani na úkor niekoho iného. 

Ďalšou súčasťou tejto stratégie je označovanie veriacich alebo kresťanov za nové, skutočné obete útlaku a prenasledovania. Dokonca existujú organizácie, ktoré sa majú zaoberať výhradne touto údajnou diskrimináciou a intoleranciou voči kresťanom. Definíciu „diskriminácie kresťanov“ pritom chápu veľmi široko od fyzického a verbálneho násilia voči kresťanom až po spochybňovanie privilégií katolíckej cirkvi resp. demokratické vyjadrenie antiklerikálnych názorov.

Za obeť diskriminácie považujú aj každého kresťana, ktorému nie je dovolené odchýliť sa od právnych predpisov jednotlivých štátov o rovnosti, nenávistných prejavoch alebo poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti. Slobodu náboženstva si účelovo a nesprávne vykladajú tak, že sloboda jednej cirkvi alebo jedného náboženstva je nadradená všetkým ostatným, aj základným právam neveriacich a veriacich iných náboženstiev. Inými slovami, náboženskí fundamentalisti tvrdia, že sú utláčaní, keď im nie je dovolené utláčať ostatných.

Skutočné prenasledovanie a diskriminácia kresťanov

Toto neustále hranie sa na obete je neskutočne trápne a úbohé. Je to výsmech všetkým skutočným obetiam prenasledovania. Aj prenasledovaným kresťanom, lebo takí samozrejme existujú, avšak nie na Slovensku. Organizácia Humanists International zverejňuje každý rok Správu o slobode myslenia, ktorá dokumentuje výsledky jednotlivých krajín v oblasti náboženskej slobody. V mnohých krajinách, najmä tam, kde vládnu rôzne totalitné a klerikálne režimy s jediným štátom uznaným náboženstvom, existujú aj v dnešnej dobe zákony proti „rúhaniu“, ktoré prísne trestajú propagáciu iných náboženstiev alebo ateizmu.

Je úplne správne a potrebné kritizovať prenasledovanie kresťanov (a ostatných ľudí) v týchto krajinách, rozhodne však nie je v poriadku zneužívať túto skutočnosť pre presadzovanie politických záujmov cirkví na Slovensku. Tu je situácia skôr opačná a vidíme čoraz častejšie pokusy „kresťanských“ politikov utláčať ostatných a vnucovať im rôzne zákazy na základe náboženstva.

Je pravda, že aj na Slovensku skutočne existujú určité skupiny kresťanov, ktoré sú diskriminované, avšak rozhodne nejde o veriacich majoritných cirkví. Zatiaľ čo registrované cirkvi majú na Slovensku vytvorené vysoko nadštandardné podmienky pre svoju činnosť, tie neregistrované nemajú možnosť ani len získať právnu subjektivitu, keďže aktuálne platný zákon o registrácii cirkví prakticky znemožňuje registráciu akejkoľvek novej cirkvi. To sa samozrejme týka aj rôznych menšinových kresťanských denominácií, ktorým zákon bráni založiť si vlastnú organizáciu, čo je v rozpore s náboženskou slobodou a princípmi sekulárneho štátu. Ale to zrejme nie sú tí „správni“ kresťania a preto našich samozvaných ochrancov kresťanstva nezaujímajú.

Kategórie: Názory

Štítky: diskriminácia, financovanie cirkví, kresťanstvo, náboženská sloboda, prenasledovanie, sloboda vierovyznania, stratégia