V sobotu 22. júla sa tento rok znova koná Pride pochod v Bratislave a 26. augusta v Košiciach. A ako každý rok sa už objavujú aj prvé dezinformácie k tomuto podujatiu, prípadne otázky, načo je to dobré. Akoby stačilo sedieť doma a čakať, kedy zrovnoprávnenie spadne z neba. Samé sa to ozaj nevyrieši a bez verejného tlaku to nejde.

Bez týchto pochodov by mohli ľudia jednoducho tvrdili, že LGBT ľudia u nás nie sú alebo že im vyhovuje súčasný stav, že nemajú žiadnu podporu v spoločnosti a podobne. Podľa našich skúseností väčšina ľudí, ktorým prekáža Dúhový Pride, má buď úplne skreslenú predstavu o tom, o čom táto akcia je, čo sa na nej deje a čo je jej cieľom, alebo im prekážajú LGBT ľudia ako takí a kritizovali by aj čokoľvek iné, čo by robili.

Okrem samotného pochodu sa celý mesiac koná množstvo sprievodných a vzdelávacích akcií. Občianske združenie ETHOS tak ako každý rok plne podporuje tieto aktivity. V súčasnosti je to zrejme potrebnejšie ako kedykoľvek predtým.

Aktuálna situácia

Ani teroristický útok na LGBT ľudí neprimäl politikov a cirkevných predstaviteľov k tomu, aby sa nad sebou zamysleli a prestali šíriť nenávisť k menšinám. Arcibiskup Ján Orosch v obežníku dokonca spochybnil nevinnosť obetí. Za svoje nemiestne a odporné vyjadrenie vyhral anti-cenu Homofób roka.

Poslanci NR SR neurobili pre zlepšenie situácie vôbec nič, práve naopak. Poslankyne OĽaNO Andrejuvová a Záborská v parlamente úspešne presadili „anti-uznesenie“ k uzneseniu Európskeho parlamentu, ktoré teroristický útok odsúdilo a narobili nám tak hanbu aj v zahraničí. Návrh o životnom partnerstve v parlamente neprešiel a tak naďalej patríme k posledným krajinám v Európe, ktoré neumožňujú párom rovnakého pohlavia žiadne štátom uznané zväzky.

V marci predložili náboženskí fundamentalisti ubližujúci návrh zákona rodných číslach, ktorý by fakticky znemožnil transrodovým ľuďom zosúladenie ich rodovej identity s úradným záznamom. V prvom čítaní zaňho hlasovalo až 87 poslancov, druhé čítanie parlament našťastie už nestihol.

Pridali sa ďalšie mestá

Napriek tomu všetkému je vidieť určitý posun v spoločnosti. Pred trinástimi rokmi by bolo nemysliteľné uskutočniť Pride mimo Bratislavy. Prvý pochod v roku 2010 sa nezaobišiel bez násilností zo strany kotlebovcov, ktorí proti nemu prišli protestovať.

V ďalších rokoch našťastie k násiliu už nedošlo. Len náboženskí fundamentalisti sa doteraz svojim trápnym trucpochodom, ktorý robia vždy v rovnaký deň ako Pride, každý rok priživujú na jeho mediálnej pozornosti. Nemajú pritom žiadne vlastné pozitívne ciele, je to čisto len protiakcia proti zrovnoprávneniu LGBT komunity a preto by sme si ich vôbec nemali všímať.

S pribúdajúcimi rokmi však pribúdali aj slovenské mestá, ktoré sa rozhodli organizovať svoj vlastný Pride pochod – Košice v roku 2015, Banská Bystrica v roku 2018 a tento rok sa konal prvýkrát aj v Bardejove.

Dúhový Pride nie je žiadna zbytočnosť, ani „predvádzanie sa“, ale úplne oprávnený protest proti dlhodobej diskriminácií. Dajme preto politikom a cirkevným predstaviteľom vedieť, že nie je v poriadku šíriť strach a nenávisť k menšinám a že si všetci občania SR zaslúžia mať rovnaké práva.  

Kategórie: Aktivity

Štítky: Dúhový Pride, Homofób roka, homosexualita, LGBT, transrodovosť