Ohľadom odluky cirkví od štátu existuje v našej spoločnosti stále veľa predsudkov. Na jednej strane mnohí veriaci si myslia, že za odluku sú iba ateisti a vôbec si neuvedomujú, že finančná nezávislosť od štátu by mala veľa výhod aj pre nich samotných. Na druhej strane tu hlavne vďaka škodlivým aktivitám ultrakonzervatívnych poslancov parlamentu vznikol dojem, že kresťan znamená klérofašista a fanatik, ktorého cieľom je násilné vnucovanie jeho náboženstva celej spoločnosti.
V skutočnosti veľa kresťanov odmieta štátne financovanie cirkví a neustále zasahovanie cirkevných predstaviteľov do politiky. Podľa najnovšieho prieskumu z marca 2023 je za odluku cirkví od štátu až 61% ľudí na Slovensku a len 19% súhlasí so súčasným systémom ich priameho financovania zo štátneho rozpočtu. A keďže sa väčšina občanov SR stále oficiálne hlási ku kresťanstvu, logicky z toho vyplýva, že podstatná časť kresťanov nemá s finančnou odlukou problém.
Medzi tými, ktorí otvorene kritizujú súčasne prepojenie cirkví a štátu, sú dokonca aj niektorí známi kňazi a teológovia. Jednou z nich je evanjelická farárka Anna Polcková, ktorá pôsobí v cirkevnom zbore Bratislava Staré Mesto. Podľa nej bolo chybou, že doteraz neprišlo k odluke cirkví od štátu a závislosť na štáte vedie cirkvi k intelektuálnej a duchovnej lenivosti: „Určite im to neprospieva, lebo sú leniví niečo tvoriť. Niečo hľadať a nachádzať. Podporovala by som oddelenie cirkvi od štátu a prihovárala by som sa za to, aby ľudia, ktorí sa nechcú identifikovať s podobou kresťanstva – ako je to dnes deklarované – to vedeli aj vyjadriť. Aby mali dosť slobody vzoprieť sa. Aj vo všetkých kresťanských cirkvách je dosť kresťanov, ktorí vedia kriticky myslieť. A chcú zápasiť o to, aby mala ich viera podobu, za ktorú by mohli niesť zodpovednosť pred Bohom, ale nie pred cirkevnými hodnostármi.“
Aj emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák, ktorého cirkev v roku 2013 zo dňa na deň bez jasného vysvetlenia odvolala, si myslí, že čím neskôr sa otázka odluky cirkvi od štátu otvorí, tým to bude zložitejšie. Pre neho je prijateľnejšie, keď ľudia rozhodnú, kam pôjdu ich peniaze. Poukazuje pritom aj na európske krajiny, v ktorých funguje iný model financovania cirkvi.
V inom rozhovore o nástupe kresťanského fundamentalizmu v našom parlamente (od cca 28. minúty) kritizuje „kresťanských“ politikov ako bývalého ministra zdravotníctva Krajčího. Považuje chybu, že sa títo ľudia snažia vnucovať svoje náboženstvo všetkým občanom z pozície moci, napríklad zákazom interrupcií či nedeľného predaja.
Skupina kňazov a teológov, ktorí podporujú náboženský neutrálny štát, pôsobí aj v politickej strane Progresívne Slovensko pod názvom Progresívni veriaci. K nim patrí evanjelický teológ Ondrej Prostredník, ktorému v septembri 2017 pre vystúpenie na Pride v Bratislave biskupi zakázali učiť na univerzite. Na svojom blogu napísal množstvo článkov proti klerikalizácii štátu a náboženskému fundamentalizmu. Upozornil napríklad na to, ako katolícka cirkev za štátne peniaze učí bludy, na diskrimináciu náboženských menšín či na zavádzajúcu otázku pri sčítaní obyvateľov 2021, kde spomenul aj našu kampaň #bezvyznania. Patril aj k iniciátorom našej výzvy „Dokončime November 1989. Darujme cirkvám slobodu“.
„Riešenie vidím v tom, aby štát jednak znížil úroveň privilégií poskytovaných pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, vrátane postupného odpojenia od štátneho financovania a zároveň, aby poskytol rovnaké a spravodlivé podmienky pre každé spoločenstvo veriacich na získanie právnej formy registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti“, uviedol.
Ďalším členom skupiny Progresívni veriaci je katolícky teológ a bývalý kňaz Miroslav Kocúr. V roku 2008 spoluzakladal občiansku iniciatívu Nechceme sa prizerať, ktorá odmietala glorifikáciu klérofašistického režimu Slovenskej republiky 1939-1945 a jeho prezidenta. Často komentuje aktuálne dianie v politike aj v katolíckej cirkvi, kritizuje klerikalizmus a klérofašizmus a zúčastnil sa viacerých verejných diskusií. Tiež podporil našu výzvu „Dokončime November 1989. Darujme cirkvám slobodu“.
Kňaz neregistrovanej starokatolíckej cirkvi Martin Kováč vystúpil aj na našich akciách za odluku cirkví od štátu. Aj on jednoznačne odmieta súčasný spôsob priameho financovania zo štátneho rozpočtu. Napísal niekoľko článkov o tom, že garanciou náboženskej slobody je sekulárny štát.
Okrem toho sa venuje najmä téme diskriminácii náboženských menšín, ktorým súčasný absurdný zákon o registrácii cirkví prakticky znemožňuje registráciu akejkoľvek novej cirkvi.
Nakoniec by sme tu ešte chceli spomenúť, že 4 z 18 registrovaných cirkví – Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi – už dnes dobrovoľne fungujú bez peňazí zo štátneho rozpočtu, čím sa tieto organizácie stali skutočne nezávislými a samosprávnymi.
Ak ste neveriaci, možno si poviete, že nevidíte žiadny rozdiel medzi jednotlivými náboženstvami či cirkvami a ich predstaviteľmi a že „aj tak všetci veria bludom“, tak načo s nimi spolupracovať. Iste sa dá povedať, že z hľadiska neschopnosti predložiť vedecké dôkazy pre pravdivosť svojich tvrdení sú na tom všetky náboženstvá a cirkvi podobne. Z morálneho hľadiska, aj z hľadiska ich vplyvu na politiku a na celú spoločnosť, je medzi nimi však značný rozdiel.
Je v záujme nás všetkých, aby vo vedení cirkví neboli nenávistní fanatici, ktorí rozoštvávajú spoločnosť, ale tolerantní a sekulárni veriaci, ktorí rešpektujú náboženskú neutralitu štátu. Tiež si treba uvedomiť, že neveriaci sú na Slovensku stále v menšine a bez podpory aspoň časti veriacich nič nedosiahnu.
Sekulárni veriaci aj neveriaci majú v mnohom spoločné ciele – zrušenie systému priameho financovania cirkví zo štátneho rozpočtu a súčasného úzkeho prepojenia majoritných cirkví so štátom. Pomohlo by to veriacim aj neveriacim.
Kategórie: Články
Štítky: evanjelická cirkev, financovanie, financovanie cirkví, katolícka cirkev, kresťanstvo, Martin Kováč, Miroslav Kocúr, odluka cirkví od štátu, Ondrej Prostredník, politika, sekularizmus
