Na základe prebiehajúcich kampaní cirkví a niektorých zoskupení konštatujeme, že Sčítanie ľudu 2021 sa stalo pre vedenia niektorých cirkví prostriedkom citového nátlaku na veriacich. V podstate sa ich snažia citovo manipulovať v rovine osobného náboženského vyznania. 

Bežne cirkvi upierajú právo na plnohodnotný kresťanský život rozvedeným, znovusobášeným, lesbám, gejom či hrubo pohŕdajú slobodou a právami žien a slobodne uvažujúcich kresťanov. Pri sčítaní sa však náhle, láskavo a neúprimne prihovárajú ku všetkým a apelujú na ich povinnosť vyznať vieru a priznať sa zaškrtnutím správneho políčka k členstvu vo svojej cirkvi len na základe krstu. 

Krst však v žiadnom prípade nerozhoduje o celoživotnej povinnosti oficiálne sa hlásiť v administratívnych úkonoch k danej cirkvi. Naopak. Náboženské vyznanie a jeho prípadná zmena patria k základným ľudským právam, garantovaným ústavou.

Cirkvi sa svojim apelom chcú zrazu stať “domovom všetkých”. Pokrytectvo v týchto výzvach je zrejmé. Cirkevným predstaviteľom veľmi záleží na tom, aby sa v nastoľovaní svojich spoločenských požiadaviek mohli odvolávať na čím vyšší počet obyvateľov, ktorých údajne zastupujú. 

Takýmto spôsobom sa najmä rímskokatolícka cirkev stáva rozhodujúcim hráčom a prekážkou v pokroku v otázkach rodovej rovnosti, reprodukčných práv či násilia na ženách.

Od počtu ľudí, ktorí v Sčítaní  zaškrtnú políčko s danou cirkvou, sa odvíja nielen váha spoločenského tlaku cirkví, ale po novom aj  výška finančného príspevku, ktorý cirkvi budú dostávať od štátu v nasledujúcich rokoch. Nový zákon z roku 2019 o financovaní cirkví, ktorý hovorí, že ak sa zmení počet veriacich o viac ako 10% (oboma smermi), celkový objem štátnej dotácie cirkvám sa taktiež zmení.

Nie je tajomstvom, že výpadok príspevku na platy duchovných a fungovanie ústredí by v súčasnom nastavení financovania cirkví znamenal ohrozenie ich fungovania a museli by ho preniesť na svojich aktívnych členov a členky, ktorých je omnoho menej než ukazujú údaje zo sčítania.  

Registrácia cirkví je v súčasnosti nastavená diskriminačne. Podľa platného zákona sa o ňu môžu uchádzať len cirkvi a náboženské spoločnosti s počtom minimálne 50.000 členov, čo dnes spĺňajú len štyri. Právo poberať finančný príspevok však majú všetky cirkvi registrované v minulosti podľa oveľa jednoduchších podmienok, hoci najmenšia z nich má podľa sčítania len 166 členov. Na túto diskriminačnú podmienku vtipnou formou poukazuje aj Cirkev svedkov Liehovových.   

Vyzývame vás, vážení spoluobčania a spoluobčianky, aby ste v sčítaní pri otázke o náboženskom vyznaní uviedli pravdivý údaj. 

Ten sa podľa nás odvíja od toho, či sa v rozhodujúcich hodnotách svojho života cítite reprezentovaní predstaviteľmi tej či onej cirkvi a či si prajete, aby aj vo vašom mene vyvíjali spoločenský tlak a presadzovali hodnoty, s ktorými sa možno ani nestotožňujete. Zároveň tým prejavíte Vašu vôľu hľadať nové usporiadanie vzťahu štátu a cirkví tak,  aby  finančnú zodpovednosť za pôsobenie cirkví  znášali daňoví poplatníci s prihliadnutím na ich skutočné presvedčenie a vyznanie. 

Darujme cirkvám skutočnú slobodu. Dokončime NOVEMBER 1989.

V Bratislave dňa 12. marca 2021

Iniciátori výzvy: Metod Rybár, sekulárny aktivista; Miroslav Kocúr, teológ a publicista; Oľga Pietruchová, občianska aktivistka; Henrieta Hajtová, PR špecialistka; Ondrej Prostredník, teológ a publicista; Gabriel Žifčák, hlavný predstavený Svedkov Liehovových; Miroslav Žiak, poslanec NRSR; Tomáš Hučko, publicista a prekladateľ; 

Podporovatelia občianskej výzvy:

František Ábel, vysokoškolský pedagóg, profesor teológie
Katarína Bartovičová, fundraisingová konzultantka
Daniel Čistý, stand-up komik
Dávid Dej, študent politológie, spolupredseda organizácie Mladí progresívci
Nina Frisby, novinárka a spisovateľka
Radovan Geist, publicista a vydavateľ
Peter Gabriš, hydro-informatik
Ján Gordulič, komik, scenárista
Jakub Gulík, stand-up komik
Tomáš Halász, komunitný manažér PS
Pavol Hardoš, politológ
Martin Hatala, stand-up komik
Rasťo Kočan, marketér
Michal Koleják, herec
Peter Križan, genetik
Kristina Križanová, paliatologička
Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť
Milan Laurinc, sestra NÚSCH
Andrej Lúčny, vysokoškolský učiteľ
Jakub Lužina, stand-up komik
Stanislav Maar, manažér
Zlatica Maarová, aktívna občianka
Matej Makovický, komik, sociológ
Dávid Marcel, magister teológie
Matúš Mikšík, vysokoškolský pedagóg, literárny vedec
Erich Mistrík, vysokoškolský pedagóg
Lucia Plaváková, právnička
Miroslav Pollák, matematik
Nikita Slovák, režisér
Boris Strečanský, analytik
Miloslav Szabó, historik
Jaroslav Szabó, stand-up komik
Jozef Talostan, kúzelník
Jakub Ťapák, stand-up komik
Peter Tatár, lekár
Juraj Zaujec, hudobník
Viera Žúborová, výkonná riaditeľka Bratislava Policy Institute
Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv

Kategórie: Stanoviská

Štítky: Andrej Lúčny, Lucia Plaváková, Miroslav Kocúr, Miroslav Žiak, November 89, odluka cirkví od štátu, Pavol Hardoš, Peter Weisenbacher