1. mája to bolo presne 22 rokov, odkedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Vstup nasledoval po úspešnom referende v roku 2003, ktoré bolo platné ako jediné spomedzi zatiaľ uskutočnených celoštátnych referend na Slovensku.

Vstup do Európskej únie nám priniesol veľa výhod ako slobodu cestovať, pracovať, študovať a podnikať naprieč Európou bez zbytočných prekážok, ale aj výraznú finančnú podporu. Za celé obdobie nášho členstva v EÚ sme do rozpočtu EÚ odviedli 17,3 miliardy eur, ale dostali sme až 46,2 miliardy, čo znamená celkový zisk pre Slovensko vo výške 28,9 miliardy eur. Tieto peniaze výrazne pomáhajú rozvíjať našu krajinu a prejavuje sa to úplne všade – či už ide o budovanie diaľnic, rekonštrukciu nemocníc, škôl či škôlok, verejné osvetlenie, skrášľovanie sídlisk, vzdelávacie programy pre žiakov, cyklotrasy… Obrovské množstvo projektov je tu realizované práve vďaka dotáciám z rôznych fondov Európskej únie.

EÚ chráni aj naše práva

V posledných rokoch však pribúdajú konflikty medzi európskymi inštitúciami a slovenskou vládou. EÚ totiž nie je len čisto hospodársky spolok, ale má aj určité hodnoty, ktoré sú podmienkou členstva pre jednotlivé štáty. Ide jednak o zásady demokracie a právneho štátu (s čím má problém hlavne súčasná slovenská vládna koalícia), ale tiež o dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien a menšín (s čím majú problém hlavne náboženskí fundamentalisti a klérofašisti).

Je pochopiteľné, že občania ostatných členských štátov nie sú ochotní finančne prispievať takým krajinám, kde hrozí, že peniaze z eurofondov budú rozkradnuté alebo kde vládni politici na základe svojho náboženského presvedčenia upierajú práva svojim spoluobčanom. Žiaľ, Slovensko po minuloročnom ústavnom prevrate patrí do oboch týchto skupín a preto Európska komisia aktuálne vedie hneď niekoľko konaní proti nemu. Nie sú to žiadne „protislovenské“ aktivity, ako sa to snaží prezentovať vláda, ale práve naopak. Občania SR sú zároveň občanmi EÚ a tá chráni práva všetkých svojich občanov, nielen tých, ktorí sú práve pri moci alebo ktorí majú to „správne“ náboženské presvedčenie.  

Konania voči Slovensku

Minulý týždeň Európsky parlament vyzval Európsku komisiu na začatie konania o zmrazení eurofondov pre Slovensko pre obavy o právny štát a nedostatočnú ochranu financií EÚ. Týka sa to najmä úprav v Trestnom zákone a zrušenia špecializovaných protikorupčných zložiek. Zároveň prebieha konanie pre diskrimináciu pri cenách pohonných hmôt (dvojaké ceny) a právne kroky kvôli zmenám v ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Pritom sa opäť ukázalo aj dokonalé pokrytectvo KDH. To vyzvalo vládu k demisii kvôli hrozbe prepadnutia eurofondov pre Slovensko. Len zabudlo dodať, že to bolo práve KDH, ktoré spolu s vládou pretlačilo priamo do Ústavy SR škodlivé a nebezpečné zmeny, kvôli ktorým už od novembra 2025 prebieha ďalšie konanie voči Slovensku. Aj tam nám hrozia obrovské finančné škody, a to ani nehovoríme o reputačných škodách, ktoré nám náboženskí fundamentalisti a vláda týmto počinom už spôsobili.

Ústavný prevrat nás môže vyjsť draho

V tomto konaní o porušení povinnosti (tzv. infringement) v súvislosti s prijatou novelou Ústavy SR Európska komisia vyčíta SR, že zmena ústavy umožňuje Slovensku uprednostniť vnútroštátne právo pred európskym, najmä v otázkach „národnej identity“ a „kultúrno-etických“ (čo sú v podaní predkladateľov tohto zákona len eufemizmy pre ľudskoprávne otázky). To je v rozpore so základnou zásadou nadradenosti práva EÚ. A pri aplikovaní tohto ústavného článku by zrejme došlo k porušeniu záväzkov vyplývajúcich z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý je podmienkou vstupu do EÚ.

Slovensku preto hrozia finančné pokuty, žaloba na Súdnom dvore EÚ a v krajnom prípade aj proces podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, ktorý môže viesť k pozastaveniu hlasovacích práv. Premiér Robert Fico revíziu ústavy odmieta a argumentuje, že zmena prešla demokratickým procesom a má podporu verejnosti. Toto tvrdenie je však zavádzajúce a veľa nasvedčuje tomu, že väčšina občanov SR náboženské zákazy v ústave odmieta, ohliadnuc od toho, že potláčanie ľudských práv menšín je neprípustné aj vtedy, keď s ním väčšina súhlasí.

Vláda SR dostala od Komisie lehotu dva mesiace na vysvetlenie situácie, pričom zástupcovia Komisie situáciu naďalej monitorovali a komunikovali s predstaviteľmi občianskej spoločnosti. V súčasnosti Európska komisia odpoveď vlády SR analyzuje. Ak ju vyhodnotí ako nedostatočnú, môže pristúpiť k ďalšej fáze – vydaniu odôvodneného stanoviska. V prípade, že ani potom nedôjde k náprave, vec môže skončiť na Súdnom dvore EÚ, kde už reálne hrozia finančné sankcie v miliónovej výške.

Kategórie: Názory

Štítky: Európa, Európska komisia, Európska únia, Európsky parlament, KDH, ľudské práva, ústava, ústava SR, vláda