„Veď cirkvi konajú toľko dobra!“ často čítame v rôznych diskusiách. Má to byť argument, prečo si cirkvi údajne zaslúžia dostávať každý rok len tak automaticky desiatky miliónov eur od štátu. Pozrime sa podrobnejšie na toto tvrdenie.

Koľko peňazí ide na cirkevnú charitu?

Do roku 2019 bol zákon o financovaní cirkví nastavený tak, že cirkvi museli štátne peniaze používať na konkrétny účel. Drvivá väčšina týchto peňazí bola určená na platy duchovných a prevádzku ústredí cirkví. Len zlomok tohto príspevku išiel na charitu dvoch cirkví, a to RKC a ECAV.

To vyvoláva rôzne otázky. Napríklad, prečo štát financoval charitu práve len týchto dvoch cirkví (a čo charita ostatných 16 registrovaných cirkví)? A je vôbec vhodné hovoriť o „katolíckej“ alebo „evanjelickej“ charite, keď túto charitu v skutočnosti platia všetci občania SR bez ohľadu na vierovyznanie?

Otázka, ktorá nás zaujíma najviac, však je, akú časť poskytnutých peňazí môžeme považovať za užitočné pre celú spoločnosť – teda sociálne, výchovné a vzdelávacie činnosti. V prípade Rímskokatolíckej cirkvi by to mohla byť katolícka charita, ktorá v roku 2019 získala cca 7,7% z celkovej sumy pre RKC (teda RKC + Konferencia biskupov + katolícka charita + rehole). Ak pripočítame aj rehoľníkov, ktorí tiež zvyknú slúžiť v sociálnej oblasti, vyjde nám cca 9,5% celkovej sumy.

Z toho vyplýva, že len necelá desatina štátneho príspevku pre RKC v roku 2019 bola použitá na účely, ktoré môžeme považovať za užitočné pre celú spoločnosť. Zvyšných 90% išlo čisto len na náboženské činnosti a služby pre veriacich tejto cirkvi.

Aj iné organizácie pomáhajú

Od roku 2019 zo zákona vypadla povinnosť cirkví používať štátne peniaze na konkrétny účel, čo znamená, že ho môžu používať na čokoľvek, čo uznajú za vhodné. Príspevok sa odvtedy neustále automaticky zvyšuje, pričom jeho základ však tvorí čiastka z roku 2019. Môžeme teda predpokladať, že sa podiel príspevku používaný na spoločensko-prospešné činnosti odvtedy nijako výrazne nezvýšil. Skôr naopak: Podľa tvrdenia ministerky kultúry v súčasnosti cirkvi používajú až 97 percent príspevku na mzdové náležitosti. Náboženskú činnosť kňazov a prevádzku administratívnych centier cirkví však nemôžeme považovať za prospešné pre celú spoločnosť a preto by tieto výdavky mali hradiť tí, ktorí tieto náboženské služby využívajú.

Takisto treba brať v úvahu, že cirkvi zďaleka nie sú jediné organizácie, ktoré vykonávajú spoločensko-prospešné činnosti.

Je tu napríklad občianske združenie Cesta von, ktoré pomáha so vzdelávaním malých detí z chudobných rodín v rómskych osadách v rámci známeho programu Omama. Časom k nemu pribudli aj ďalšie projekty (Zebra, Amal, Filip) zamerané na zlepšenie situácie starších detí a dospelých v osadách.

Tiež je tu združenie IPčko, ktoré poskytuje pomoc ľuďom s psychickými problémami. Alebo združenia Vagus, či Depaul, ktoré sa starajú o ľudí bez domova. A mohli by sme vymenovať ešte mnoho ďalších.

Sú to práve takéto mimovládne organizácie, ktoré dnes v mnohých oblastiach suplujú štát. A na rozdiel od cirkví to robia bez toho, aby túto činnosť spájali s propagáciou nejakej ideológie a získavaním nových „ovečiek“ pre seba.

Cirkvi sa vyhýbajú férovej súťaži

Žiadne z hore uvedených občianskych združení pritom napriek svojej užitočnej činnosti nemá automatický nárok na štátne peniaze. Financovanie mimovládnych organizácií upravujú zákony oveľa prísnejšie – peniaze od štátu môžu získať iba vo výnimočných prípadoch, na konkrétny projekt a ich použitie musí dotyčná organizácia presne zdokladovať. Je to obrovský rozdiel oproti cirkvám, ktoré každý rok automaticky dostávajú od štátu desiatky miliónov „len tak“.

Žiaľ, napriek tomu všetkému stále ešte veľa ľudí verí klamstvám o „zlých mimovládkach“, ktoré vraj len kradnú a škodia, na rozdiel od „dobrých cirkví“, ktoré ako jediné skutočne pomáhajú. Tieto bludy šíria nielen rôzne dezinformačné stránky, ale aj viacerí známi politici. Súčasná vláda sa pritom všemožne snaží mimovládkam ich činnosť ešte viac skomplikovať a bez udania dôvodu im ruší dotácie, ktoré boli beztak len úplne minimálne v porovnaní s príspevkom pre cirkvi, zatiaľ čo cirkvám aktuálne plánuje zvýšiť štátny príspevok o ďalšie desiatky miliónov eur.

Na mieste je otázka, prečo sa cirkvi vyhýbajú férovej súťaže a namiesto toho trvajú na nespravodlivom a netransparentnom priamom financovaní z daní všetkých občanov. Ak sú skutočne také užitočné a potrebné pre celý štát, ako tvrdia, predsa by nemal byť problém, aby sa finančne odlúčili od štátu. Mohli by sa potom tiež uchádzať o tie isté granty a dotácie ako mimovládne organizácie a keď robia takú skvelú prácu, určite by tieto granty vyhrali. Ak nie, tak bude spravodlivejšie, keď tieto peniaze dostanú iné organizácie, ktoré to robia lepšie.

Kategórie: Názory

Štítky: charita, cirkvi, financovanie, financovanie cirkví, mimovládne organizácie, odluka cirkví od štátu