Prinášame vám príhovor Martina Čiča z Protestu za odluku cirkví od štátu. Martin pracuje v organizácii Česko.Africa a venuje sa dobrovoľníctvu v Tanzánii.

Bežná býva aj poomšová dražba

Rád by som Vám dnes porozprával o kresťanstve a kresťanských cirkvách v Afrike, ako vplývajú na miestne obyvateľstvo, čo učia a ako to zmeniť.

Z histórie vieme, že Tanzánia bola anglickou kolóniu, takže pred tým, než do nej bolo importované kresťanstvo, pôsobil v nej Islám. Momentálne Tanzánia nemá žiadne populárne a jej blízke africké náboženstvo, ktoré by vychádzalo z afrického symbolizmu a duchovna. Takéto náboženstvo by mohlo byť a je napríklad Rastafariánstvo, avšak to sa zatiaľ neteší požadovanej obľube.

Základné štatistiky o Tanzánii. Tanzániu momentálne tvoria z 2/3 kresťania, z tretiny moslimovia a zvyšok obyvateľstva patrí k svetovým náboženstvám ako k Hinduizmu, Sikhismu a Rastafariánstvu. Neveriacich je v nej zatiaľ minimum.

Čo sa týka násilia na ženách, fyzický či sexuálnym násilím zo strany partnera trpí každá druhá žena spomedzi žien v rozmedzí od 15-48 veku života.

Ženy sú pokladané v Tanzánii za nič, je v nej zakorenený silný patriarchát. Keď učíme rovnosť pohlaví, ženy nám tvrdia, že si to ani nedokážu predstaviť, že by boli rovné mužovi. Keby sa to aj odvážili si predstaviť, pravdepodobne by ich zbili. Preto tieto myšlienky zasievame lokálne.

Keď si porovnáme bežný život v Afrike a v Európe, vidíme obrovské rozdiely. Jeden z najhlavnejších dôvodov, prečo v nej pomáhame a nie takou istou mierou aj doma je, že v Tanzánii neexistuje nič také ako sociálny systém, ako ho poznáme z Európy. Keď v Tanzánii porodíte, nedostanete príspevky na deti. Keď v Tanzánii nemáte prácu, nejdete na úrad práce, pretože v Tanzánii proste neexistuje – musíte si poradiť sami. Keď ste v Tanzánii 5 ročné dieťa a ste na ulici, nikto Vám nepomôže, pretože každý má dosť svojich problémov. Toto sa v Európe nestane, že by za vami pribehlo 4-5 ročné dieťa, ktoré vás prosí o jedlo.

V Tanzánii je približne 58 miliónov obyvateľov z toho viac ako 1,5 milióna detí na ulici.

Väčšina obyvateľstva rieši denne problém s vodou/jedlom. Kde sa naje, za čo sa naje, za čo si kúpi pitnú vodu.

Väčšina obyvateľstva Tanzánii žije v priemere asi z 20-40€ na mesiac v chatrčiach uplácaných z kravských exkrementov a blata, bez elektriny, vody, dverí a okien.

Väčšina obyvateľstva teda žije v mega chudobe, no aj tak kostol býva najluxusnejšia a najdrahšia stavba, kamkoľvek sa vydáme.

V dedine Majengo Kyomo Kahe, kde pôsobíme, žije niekoľko tisíc obyvateľov. Naprostá väčšina z nich žije ako vyššie uvedené – v chatrčiach, bez elektriny, vody, v chudobe. Naopak, kostol má elektrinu, ventilátory, dlažbu a celkovo je to luxusná stavba.

V rámci cirkevného života katolíckej cirkvi napríklad, sú najbežnejšie náuky ako:

• „Nestarajte sa, čo budete jesť, za čo sa odejete, čo s vami bude zajtra – žite striedmo a prinášajte peniaze do kostola (bohu obete), on sa o vás postará.“ Takéto náuky sme v kostoloch počuli nespočetnekrát.
• „Nie boh, ani vláda ani nedostatok vzdelania nemôžu za to ako biedne sa máte. Za to môže diabol.“

Celkovo je Tanzánia v rámci kresťanstva ešte v stredoveku. To, čo my máme za sebou, ako napríklad povery a predstavy o mačkách, že sú to „diablove dcéry“, že sa používajú na čarodejníctvo a kúzla a kto má rád mačky, je určite čarodej, je v Tanzánii stále hlboko zakorenené. V Tanzánii ročne upália náboženskí fanatici približne 6000 žien, ktoré obviní miestne obyvateľstvo z čarodejníctva. Dôvody bývajú rôzne, napríklad vzťah k mačkám, alebo že žene zomrie muž v relatívne mladom veku, takže ho určite musela zabiť a za to ju upália, podozrivé je v dedinách aj to, keď človek nechodí ani do kostola ani do mešity.

Peniaze sa za omšu vyberajú niekoľkokrát. Najčastejšie 4-6x napríklad v evanjelických, či v katolíckej cirkvi. V Tanzánii nedávate ako u nás z nadbytku ale z toho mála, ktoré nestačí ani pre vás a vašu rodinu.

V Luteránskej cirkvi majú dokonca aj skrine na obálky s menami, kam dávate presne do tej svojej a kňazmi vás skontrolujú.

Bežná býva aj takzvaná poomšová dražba. Boli sme na omši približne od 9:00. Po niekoľkých hodinách kňaz ešte počas omše zrátal, koľko sa vyzbieralo. Usúdil, že málo, tak nás vyviedol všetkých z kostola a začal dražiť ovocie. Bolo 12 hodín, dovtedy sme boli pod prístreškom, teraz na pražiacom Slnku. Dražba prebiehala asi pol hodinu. Jej cieľom bolo vydražiť jablká, banány a ďalšie bežné potraviny za čo najväčšie sumy, aby sme dorovnali kasičky tak, ako si to kňaz predstavoval.

Čo sa týka sexuálneho zneužívania v rámci kresťanských cirkví, od miestnych ľudí sme sa dozvedeli, že kňazi v Afrike v naprostej väčšine prípadov nezneužívajú malé deti, pretože na to miestni obyvatelia nie sú zvyknutí ale miestne ženy, najčastejšie vydaté. Jednak sa potom ženy boja svojich mužov (ich postavenie v tanzánskej spoločnosti je biedne) a preto sú ticho, a častokrát aj považujú to, že si ich kňaz vybral, za požehnanie…

Ako vidíme, kresťanstvo a kresťanské cirkvi sú v rôznych krajinách rôzne. Niekde sú stále rovnako hrozivé ako kedysi, niekde modernejšie – v Rakúsku sa katolícki kňazi stavajú na odpor rozhodnutiu cirkvi nežehnať LGBT párom, v Nemecku je v rámci samotnej cirkvi vybudovaná úspešná komisia na riešenie sexuálnych zločinov v rámci cirkvi a v Tanzánii je kresťanstvo stredoveké.

Taktiež vidíme, že úroveň náboženstva závisí aj od úrovne vzdelania a životnej úrovne miestneho obyvateľstva.

Závisí preto len od nás, veriacich či neveriacich, akú cirkev/cirkvi chceme a budeme mať.

Ak chcete pomáhať v Tanzánii šíriť myšlienky humanizmu, ľudských práv a zvyšovať úroveň vzdelania a tak životnú úroveň miestneho obyvateľstva, pridajte sa k nám.

Kategórie: Názory

Štítky: Afrika, Martin Čičo, odluka cirkví od štátu, sekularizmus, Tanzánia