Strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS) sú v súčasnosti jediné parlamentne strany, ktoré majú odluku cirkví od štátu aspoň v programe, aj keď nezískali dostatok hlasov, aby ju presadili. Všetky ostatné parlamentné strany – či už z presvedčenia alebo z vypočítavosti – vo väčšej alebo menšej miere nadbiehajú katolíckym biskupom a nedávno spolu hlasovali napríklad za výrazne zvýšenie štátneho príspevku pre cirkvi.

V poslednej dobe sa SaS aj PS snažia osloviť aj „umiernených konzervatívcov“ a názorovo sa posúvajú viac do stredu. Medzi sekulárnymi voličmi to pochopiteľne vyvoláva obavy, či sa náboženským fundamentalistom nepodarí infiltrovať aj do týchto strán.

Hlina príjemne prekvapil

Keď sa pred parlamentnými voľbami 2023 na kandidátku SaS dostal bývalý predseda KDH Alojz Hlina, vzbudilo to rozporuplné reakcie. Aj keď sa vyjadril, že nepotrebuje svoje náboženské presvedčenie vnucovať iným, sekulárni voliči mu úplne neverili a pre niektorých práve on bol dôvodom nevoliť SaS.

S odstupom času však môžeme skonštatovať, že sa tieto obavy nepotvrdili. V parlamente sa v tomto volebnom období už hlasovalo o niekoľkých návrhoch náboženských fundamentalistov najmä z Kresťanskej únie, napríklad o znemožnení úradnej zmeny pohlavia, obmedzovaní prístupu k sexuálnej výchove v školách, zákaze nedeľného predaja či povinnom pochovávaní potratených plodov. Nakoniec tu bol aj návrh vlády na ďalšie navyšovanie štátneho príspevku pre cirkvi. Za žiadny z týchto návrhov Hlina nehlasoval, takže mu v tomto ohľade nemáme čo vyčítať.

Naopak viackrát prekvapil pozitívnym spôsobom, keď napríklad kritizoval Štefana Kuffu za jeho bludy o „intronizácii Krista“ alebo návrh vlády, aby člena etickej komisie STVR navrhovali cirkvi.

Pozornosť vzbudil aj ďalší prestup poslanca z klerikálnej do sekulárnej strany. V októbri 2024 prešiel Viliam Tankó z klubu hnutia „Slovensko“ (bývalé OĽaNO) do PS. Tento poslanec síce hlasoval za obmedzovanie prístupu k sexuálnej výchove v školách, za ostatné náboženské návrhy však nie a od svojho prestupu do PS hlasuje rovnako, ako zvyšok klubu PS.

Ako sa zachová Holečková?

Najnovšie do klubu SaS vstúpila bývalá poslankyňa KDH Martina Bajo Holečková, ktorá sa zviditeľnila pri boji proti skráteniu premlčacích lehôt pri znásilnení, ale aj jasným odmietaním súčasnej vládnej koalície. Hoci uznávame jej aktivitu v prospech zachovania právneho štátu, nemožno len tak prehliadnuť, že v období, keď bola členkou klubu KDH, na rozdiel od Hlinu za škodlivé návrhy Kresťanskej únie hlasovala. Do istej miery sa to dá ospravedlniť azda len tým, že členovia klubu KDH pri hlasovaní nemajú voľnu ruku a tak nevieme, či sa poslankyňa naozaj plne stotožňovala s týmito návrhmi alebo sa len podriadila rozhodnutiu klubu.

Teraz však už nemusí brať ohľad na KDH a po jej vystúpení z klubu sa pri hlasovaní o týchto návrhoch zdržala alebo nehlasovala. Konkrétne išlo o anti-uznesenie k uzneseniu Európskeho parlamentu o interrupciách, zákaz nedeľného predaja, povinné pochovávanie potratených plodov, zákaz „neštandardnej sexuálnej orientácie“ na školách a ďalšie navyšovanie štátneho príspevku pre cirkvi.

V klube SaS bude mať poslankyňa Holečková slobodu pri hlasovaní o ľudskoprávnych otázkach (ktoré sú často nesprávne označované ako „kultúrno-etické“). V minulosti sa okrem iného tiež vyjadrila, že pri interrupciách rešpektuje súčasný stav. Aktuálne sa v parlamente nachádza ďalší návrh KÚ na sprísnenie interrupcií a tak čoskoro uvidíme, či si stojí za svojimi slovami.

V nedávnom komentári pod príspevkom na Instagrame vyjadrila podporu aj registrovaným partnerstvám: „Umiernení konzervativizmus je aj o tom, že sa zmeny prijímajú postupne. Ja osobne si myslím, že napríklad registrované partnerstvá mali byť už dlho, veď dokonca v “ultrakonzervatívnom” Maďarsku, kde vláde Viktor Orbán, sú už 15 rokov. Registrované partnerstvá sa nijako nevymykajú z môjho hodnotového rámca, veď dlhodobý a verný vzťah je predsa konzervatívna hodnota a registrované partnerstvá prijímali konzervatívne vlády po celej Európe.“

Pozor na prílišnú názorovú nejednotnosť

Zatiaľ teda neveriaci a sekulárne zmýšľajúci ľudia stále majú koho voliť. Nevieme o nikom zo SaS alebo PS, kto by bol priamo proti odluke cirkví od štátu alebo kto by chcel situáciu v oblasti ľudských práv ešte viac zhoršiť. Sú len poslanci alebo členovia, pre ktorých sú tieto témy dôležité a takí, ktorí ich veľmi neriešia resp. ktorým stačí zachovanie súčasného stavu. Pokiaľ patríte k voličom týchto strán, máte možnosť vo voľbách zakrúžkovať práve tých kandidátov, pre ktorých sú tieto témy dôležité.

Avšak aj keď chápeme snahu sekulárnych strán získať nových členov a osloviť čo najviac voličov, mali by si dávať pozor, aby v rámci strany nevznikli príliš veľké názorové rozdiely, čo by bolo skôr na škodu veci.

Aktuálne to vidíme napríklad u mimoparlamentnej strany Demokrati, kde niektorí členovia sú za sprísnenie interrupcií, niektorí sú proti, niekto je za registrované partnerstvá, niekto je proti atď. Navonok to pôsobí zmätočne a odrádza to aj sekulárnych, aj nábožensko-fundamentalistických voličov. Dlhodobo majú väčšiu šancu na úspech hodnotovo jasne vyprofilované strany, u ktorých voliči dopredu vedia, čo od nich môžu očakávať. Naopak pokusy spojiť do jednej strany ľudí s protichodnými názormi na ľudskoprávne otázky nikdy dlho nevydržali. Skrátka sa nedá zapáčiť všetkým a kto to skúsi, nakoniec všetkých len nahnevá.

Kategórie: Názory

Štítky: Alojz Hlina, Demokrati, interrupcia, KDH, konzervativizmus, Kresťanská únia, liberalizmus, Martina Bajo Holečková, OĽaNO, politika, Progresívne Slovensko, registrované partnerstvo, SaS