Od júna 2022 máme nového komisára pre deti a ako už pri súčasnom zložení parlamentu býva smutným zvykom, stal sa nim ďalší katolícky fundamentalista. Svoju funkciu vykonáva presne tak, ako sme sa obávali, t. j. k spokojností tých, ktorí ho do funkcie menovali a nevôli tých, ktorí v tejto funkcii vidia zmysel iný, než dobrý válov a možnosť okydať všetko okolo neho.
Náboženské predsudky
Nový komisár pre deti Jozef Mikloško od začiatku svojho pôsobenia v úrade ukazoval, že svoju náboženskú vieru nevie oddeľovať od výkonu štátnej funkcie a šíri predsudky, bludy a homofóbiu.
Okrem iného bol kritizovaný aj pre jeho zastarané názory o odlišnej výchove chlapcov a dievčat, podľa ktorých vraj chlapec chce byť určitý líder, chce niečo dosiahnuť a otec ho má viesť týmto smerom, aby išiel a objavoval, zatiaľ čo dievča potrebuje mať pocit, že je pekné a milované.
Hovorí sa tomu rodové stereotypy – nerealistické obrazy „mužskosti” a „ženskosti“, idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života. Takéto škodlivé stereotypy sú v mnohých náboženstvách a najmä v katolíckej cirkvi veľmi rozšírené.
Keď sa ho v rozhovore pre Denník N spýtali na tento názor, poriadne sa zamotal a nevedel povedať ani jednu súvislú vetu (podcast od cca 34. minúty).
Mikloško podporil aj ustanovenie zákona, podľa ktorého detský domov musí požadovať od profesionálneho rodiča informáciu o náboženskej a národnostnej príslušnosti jeho aj všetkých členov domácnosti a výzvu katolíckych spolkov na zákaz tranzície, ktorý by transrodovým ľuďom výrazne skomplikoval život.
Pochybný výskum
V januári Mikloško predstavil svoj prvý výskum, ktorý si objednal na Trnavskej univerzite sv. Cyrila a Metoda a Vysokej škole svätej Alžbety. Vybral teda práve katolícke školy, aby výsledok bol podľa jeho predstáv. Výskum ukázal, že sa deťom z úplných rodín sa darí lepšie ako deťom, ktoré majú len jedného rodiča – čo je všeobecne známe a ukázalo to aj množstvo výskumov predtým. Do výskumu boli však na stranu neúplných rodín svojvoľne primiešané aj deti z úplných rodín, ktoré sú ale adoptované.
Vo svete náboženských fanatikov sú zrejme dvaja milujúci rodičia, ktorí sa starajú o adoptované dieťa ako keby bolo ich vlastné, v kategórii „nesprávnych“ rodín. Ich štatistickým zamiešaním medzi rodiny, kde chýba jeden rodič, to hneď vyzerá, že robia niečo zle a ich deťom sa darí horšie. Výsledky tohto pochybného výskumu Mikloško ešte nadinterpretuje, aby pre adoptívnych rodičov vyzerali ešte horšie, a všetky detailné výsledky ukázať nechce.
Chce sa radiť s Kuffom
Mikloško tiež opakovane tvrdí, že páry rovnakého pohlavia by nemali vychovávať deti. Zároveň hovorí, že rodičovský ideál je muž a žena. „To, čo smeruje k tomu ideálu, je dobrá cesta. Hovorím napríklad o sólo rodičoch či detských domovoch. To, čo k tomu nesmeruje, napríklad páry rovnakého pohlavia, nepokladám za dobrú cestu.“ Čiže podľa neho nech sú deti radšej v detských domovoch ako v rodinách párov rovnakého pohlavia, lebo v detskom domove majú ešte šancu dosiahnuť na „ideál“.
Pri takýchto výrokoch naozaj už človeku ostáva rozum stáť. Odborníci majú pritom jasno v tom, že deťom žijúcim u párov rovnakého pohlavia sa darí úplne rovnako ako v rodinách, ktoré považuje za ideál Mikloško a že sexuálna orientácia nemá žiadny vplyv na rodičovské schopnosti. Od ľudí na čele verejných inštitúcií by sme očakávali, že sa budú v prvom rade riadiť vedeckým konsenzom a nie náboženskou ideológiou.
V tom istom rozhovore Mikloško spomína aj farára Kuffu, s ktorým sa plánuje radiť a ktorý je známy pre svoje početné kontroverzné a nenávistné výroky. Pokiaľ výroky tohto farára podrobíme analýze, zistíme, že sa od stredovekých kolegov, ktorí ľudí strašili nebezpečenstvom, ktoré im hrozí od bosoriek, líši len tým, že miesto bosoriek hovorí o ľudoch s inou sexuálnou orientáciou. Po všetkom, čo komisár pre deti doteraz predviedol, to však vôbec neprekvapuje. Keby sa radil s odborníkmi, mohli by mu predsa poradiť niečo, čo sa mu nehodí do jeho zaostalého videnia sveta.
Ostáva dúfať, že sa komisár pre deti od farára Kuffu okrem klamstiev o tom, ako nás ohrozujú homosexuáli, dozvie niečo aj o rodine, v ktorej farár Kuffa vyrastal – rodine síce heterosexuálnej, ale plnej domáceho násilia a nábožensky motivovaného presvedčenia toto násilie akceptovať.
Kategórie: Názory
Štítky: adopcia, Jozef Mikloško, komisár pre deti, Marián Kuffa, práva detí