Preambula Ústavy nerobí zo Slovenskej republiky cirkevný štát

V minulosti sme tu už písali o rôznych viac či menej nezmyselných argumentoch odporcov odluky cirkví od štátu – o cirkevných reštitúciách, ktoré napriek tvrdeniam niektorých politikov a cirkevných predstaviteľov boli už dávno dokončené, aj o najčastejšej výhovorke, že štát financuje aj iné nepotrebné veci.

Dnes sa pozrieme na ďalší chybný argument, ktorým je preambula Ústavy SR. Okrem iného sa v tejto preambule spomína aj „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo“:

„My národ slovenský stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa poslancov Národnej Rady Slovenskej, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.“

Čo to znamená?

Preambula je deklarácia o tom, na čom ústava stavia, z čoho vychádzame, na akej minulosti staviame, kto ústavu prijíma, čo chceme a prečo to robíme. „Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo“ je iba jeden z mnohých odkazov v preambule a veľmi všeobecný pojem. Niekto v ňom vidí hlavne odkaz na kresťanskú minulosť, niekto na dôležitosť vzdelania, kultúru či rozvoj myslenia. Inými slovami do tohto odkazu si každý môže premietnuť to svoje, a stále je to v poriadku.

Najdôležitejšie však je, že je to deklarácia a nie právna norma. Preambula sa ako úvodné ustanovenie Ústavy pred jej záväznými článkami nepovažuje za právne záväzné, čo potvrdil i Ústavný súd SR. Konkrétne uznesenie Ústavného súdu SR č. 59/1999 zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 79, pod č. 182/1999, uvádza: „Preambuly nie sú esenciálnou náležitosťou žiadneho normatívneho aktu a sú pre posudzovanie jeho normatívneho obsahu bez právneho významu…“.

Ústava SR je sekulárna

Preambula teda nemá právnu silu, na rozdiel od samotných článkov Ústavy SR, a práve v článku 1. Ústavy SR sa uvádza úplne jednoznačne: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

V článku 24. Ústavy SR o sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa vyslovene spomínajú aj práva neveriacich:  „Každý má právo byť bez náboženského vyznania.“

Ak niekto tvrdí, že na základe preambuly Ústavy má jedna cirkev právo riadiť štát, je buď zle informovaný alebo jednoducho klame.

Je otázne, či cyrilometodské, veľkomoravské a ďalšie podobné odkazy v preambule Ústavy sú v dnešnej dobe stále ešte potrebné alebo či sú len mätúci pozostatok, ktorý by bolo vhodné odstrániť. Seriózni historici považujú cyrilometodskú tradíciu za mýtus vytvorený k oslavám tisícročného výročia príchodu vierozvestcov a upozorňujú, že história žiadnu kontinuitu vedúcu od Cyrila a Metoda do dnešných čias nepozná. Tento mýtus nepriaznivo poznačilo aj to, že v dvadsiatom storočí sa k nemu na Slovensku hlásili politické hnutia inklinujúce k nacionalizmu a fašizmu.

Niektorí historici majú výhrady aj preto, že obraz Cyrila a Metoda je v súčasnej dobe značne idealizovaný a skutočné historické fakty o misii solúnskych bratov sa od mýtov výrazne líšia. O tom, že ich príchod mal aj negatívne následky ako prenasledovanie ľudí, ktorí vyznávali pôvodnú vieru, sa nehovorí vôbec. Za zásadný problém tieto odkazy však nepovažujeme a pre prípadnú budúcu odluku cirkví od štátu nepredstavujú žiadnu prekážku.

Kategórie: Články

Štítky: , , ,

Ethos (má 136 príspevkov)

Komentáre