Najčastejšia výhovorka proti odluke cirkví

V diskusii o finančnej odluke cirkví od štátu sa veľmi často stretávame s argumentačným klamom, ktorý je známy pod názvom whataboutizmus (alebo po slovensky ačohentizmus). Akonáhle otvoríte túto otázku, hneď niekto z prítomných členov cirkví začne odbiehať od témy: „A čo financovanie športu? A čo kultúra? A ja nechcem platiť toto a tamto! O odluke cirkví sa môžeme baviť až vtedy, keď bude vyriešené… “ (doplňte ľubovoľný problém).

Nelogický argument

Keď sa nad tým chvíľu zamyslíte, zistíte, že takáto argumentácia nemá logiku. Je to ako keby ste povedali: „Áno, zákon o financovaní cirkví je zlý a nespravodlivý, ale aj iné zákony sú zlé a nespravodlivé, takže je to úplne v poriadku!“

ETHOS ako občianske združenie financujú dobrovoľní členovia členskými príspevkami alebo darmi a nepýtame naňho peniaze od tých, ktorí s nami nesúhlasia. Rovnaký férový prístup by sme si priali aj od členov cirkví namiesto nezmyselných výhovoriek. Nemalo by byť samozrejmosťou, aby každý prispieval na tie veci, ktoré mu v živote dávajú zmysel a ktorým verí?

Prečo riešime práve cirkvi?

Cirkvi majú vysoko nadštandardné postavenie pri poberaní štátnych peňazí. Sú jediné organizácie, ktoré každý rok len tak automaticky dostávajú desiatky miliónov zo štátneho rozpočtu a tento príspevok sa im pravidelne zvyšuje. Tento rok je to až 52 miliónov. Okrem toto štát platí učiteľov náboženstva v základných školách, teologické fakulty, prispieva na cirkevné kultúrne pamiatky, cirkevné školy, cirkevné zariadenia sociálnych služieb a poskytuje cirkvám množstvo ďalších priamych a nepriamych dotácií, ktoré prakticky nie je možné presne vyčísliť. Rímsko-katolícka cirkev je, čo sa týka nehnuteľného majetku, zrejme najbohatšia organizácia na Slovensku a pravdepodobne aj na svete.

Upozorňujeme, že občianske združenie ETHOS nie je politická strana, nie je v našich možnostiach venovať sa každému nesprávne nastavenému zákonu a každému spoločenskému problému na Slovensku. Preto sme si vybrali jeden z tých, ktoré osobne považujeme za najdôležitejšie. Sme však ochotní podporiť zmysluplné aktivity aj v iných oblastiach (čo aj v rámci možností robíme).

Rozdeľovanie peňazí medzi cirkvi

V rámci prerozdeľovania štátneho príspevku medzi jednotlivé cirkvi je zase RKC jednoznačne zvýhodňovaná. Aj keby teoreticky v budúcnosti prišla o všetkých veriacich, stále by dostávala desiatky miliónov od štátu. Neexistuje tu žiadna iná organizácia, ktorá by mala takéto významné nadpráva – či už ide o športový klub, divadlo, občianske združenie, politickú stranu alebo inú organizáciu.

Okrem toho predstavitelia RKC výrazne zasahujú aj do života nekatolíkov. Nejde teda len o to, že sme nútení prispievať organizácii, ktorej služby nevyužívame, ale navyše táto organizácia v mnohých otázkach koná priamo proti nášmu presvedčeniu, šíri neznášanlivosť k celým skupinám občanov a organizuje politicky motivované akcie za potláčanie ich práv.

Ako financovanie funguje inde?

Patríme k posledným krajinám v Európe, kde stále ešte funguje zastaralý model priameho štátneho financovania cirkví. Napríklad vo Francúzsku sa cirkvi financujú samy z darov a dobrovoľných príspevkov, v Nemecku veriaci platia cirkevnú daň, v Rakúsku existuje systém povinného cirkevného príspevku pre členov a dokonca aj v Poľsku sa už podarilo presadiť aspoň čiastočnú finančnú odluku zavedením asignačnej cirkevnej dane.

Na Slovensku všetky neregistrované cirkvi a 4 z 18 registrovaných cirkví – Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi – už dnes fungujú bez peňazí zo štátneho rozpočtu, čím sa tieto organizácie stali skutočne nezávislými a samosprávnymi.

Samofinancovanie prospieva aj samotným cirkvám, utužuje vedomie komunity a autentickosť spoločenstva. Zároveň kňaz v takejto pozícii sa takmer s istotou nebude správať ako stredoveké knieža, ktorému z titulu funkcie patrí úcta a prepych, ale bude musieť brať ohľad na názory aktívnych veriacich. Arogantný prístup katolíckych biskupov k veriacim, ktorí napríklad protestovali proti odvolaniu arcibiskupa Bezáka, by nebol možný, ak by im nahnevaní veriaci mohli odoprieť ďalšie financie.

V skutočnosti súčasný model financovania cirkví na Slovensku škodí nielen neveriacim, ale aj veriacim a prospieva iba biskupom, ktorým dáva moc na úkor veriacich. A tiež prospieva politikom, ktorí si kupujú podporu biskupov čoraz otvorenejšie.

Najbohatšia cirkev nechce odluku

Poslanec Miroslav Žiak, ktorý sa tejto téme venuje už dlhší čas, v rozhovore potvrdzuje, že paradoxne práve vedenie tej najbohatšej cirkvi má najväčší problém s finančnou odlukou:

„Jednoznačne najradikálnejšie negatívne ju vníma RKC, pretože každé iné financovanie by odhalilo skutočné počty ich pravých veriacich. U ostatných cirkví som sa stretol s pozitívnym vnímaním alebo neutrálnym. Na jednej strane chápem strach ľudí zo zmeny, no práveže zmena im môže, paradoxne, pomôcť byť skutočne slobodný.“

Je naozaj smutné, že katolícki biskupi viac ako 30 rokov po Nežnej revolúcii, pred ktorou sami požadovali odluku cirkvi od štátu, úplne zmenili názor a snažia sa za každú cenu udržiavať súčasný nezdravý stav.  Namiesto toho, aby svojich členov viedli k finančnej zodpovednosti za činnosť vlastnej cirkvi, spoliehajú sa na to, že ich donekonečna bude živiť štát z daní všetkých občanov. Je to jasný prejav nedôvery voči vlastným veriacim, arogancie voči neveriacim a zrejme aj nedostatočnej viery v silu posolstva, ktoré hlásajú.

Obrázok zdroj: https://bookofbadarguments.com/sk/

Kategórie: Názory

Štítky: , , ,

Ethos (má 117 príspevkov)

Komentáre