Do ďalších parlamentných volieb sú ešte dva roky a predpovedať ich výsledok je v súčasnosti nemožné. Aj niekoľko týždňov pred voľbami sa preferencie strán môžu ešte výrazne zmeniť, ako sme to videli napríklad v roku 2020. Napriek tomu už teraz niektorí „vedia“, že v ďalšej vláde určite musí byť KDH alebo že tam dokonca určite musí byť aj Hnutie Slovensko a že ich sekulárne politické strany preto za hlasovanie o ústavnom prevrate nesmú príliš kritizovať. Je to blud a ak sekulárne strany pristúpia na túto hru, môžu iba stratiť. 

KDH

Spolupráca sekulárnych strán s KDH bola od začiatku problematická. Už viackrát KDH dalo jasne najavo, že sa v prípade vytvorenia koalície s nim po ďalších parlamentných voľbách musia PS a SaS vzdať všetkých svojich „hodnotových“ tém, ale zároveň naživo predvádza, že samo sa takými obmedzeniami rozhodne riadiť nemieni. 

Viaceré nebezpečné body do novely ústavy presadilo práve KDH. Prednosť slovenských zákonov pred právom EÚ, zákaz náhradného materstva, zákaz rodičovstva párov rovnakého pohlavia, obmedzovanie prístupu k vzťahovej a sexuálnej výchove – to všetko sa nachádzalo aj v pôvodnom návrhu, ktorý KDH predložilo už začiatkom tohto roku.

Napriek tomu ostatné opozičné strany verejne kritizovali KDH za tieto návrhy len veľmi mierne, hoci výrazne ublížia konkrétnym ľuďom. Táto kritika sa navyše sústredila skôr na spoločné hlasovanie s vládnou koalíciou ako na samotnú podstatu týchto ideologických zákazov. To, že KDH tieto veci má dlhodobo v programe ani to, že svoj zámer hlasovať za ústavný prevrat dopredu oznámilo, však nemôže byť ospravedlnenie. Skutočne demokratická a pro-európska strana (za ktorú mnohí doteraz mylne považovali aj KDH) by za takýto návrh nehlasovala nikdy – za žiadnych okolností.

Hoci ostatné opozičné strany dúfali, že sa po ústavnom prevrate KDH na rokovaní ich vedenia prihlási ku spolupráci s nimi, k ničomu takému neprišlo. KDH sa ani len nesnaží o upokojenie situácie, namiesto toho ide ako valec a chce nám vnútiť ďalšiu jednostranne nevýhodnú zmluvu s Vatikánom. Jediné čo ich zaujíma, je vnucovanie ich náboženstva celej spoločnosti. Preto vôbec nie je vylúčené, že po voľbách rovno pôjdu do koalície so Smerom, ktorý by presne toto mohol umožniť.

Hnutie Slovensko

S bývalým OĽaNO, ktoré sa neskôr premenovalo na Hnutie Slovensko, ostatné opozičné strany ani doteraz veľmi nechceli spolupracovať. Ani nie kvôli programovým rozdielom, ale najmä kvôli extrémne konfliktnej povahe jeho predsedu, ktorý neustále útočí na všetkých ostatných a už viackrát dotiahol do parlamentu ľudí, ktorí v rozhodujúcej chvíli pomohli Ficovi.

Pri hlasovaní o ústavnom prevrate predviedlo Hnutie Slovensko neuveriteľné divadlo. Najprv celé mesiace svorne tvrdili, že za zmenu ústavy hlasovať nebudú. Potom si to zo dňa na deň rozmysleli poslanci Marek Krajčí a Rastislav Krátky a dodali potrebné dva hlasy, aby zmena prešla. Predseda hnutia Igor Matovič sa najskôr tváril prekvapene a označil hlasovanie týchto dvoch poslancov za zradu. Následne hnutie vylúčilo Krátkeho z poslaneckého klubu, Krajčí však mohol zostať, hoci obaja urobili presne to isté. Svoje hlasovanie Krajčí odôvodnil tým, že „pocítil momentum od nebeského otca“. Nakoniec Matovič sám priznal, že o všetkom dopredu vedel: „Bolo to na mne, či tá ústava prejde alebo neprejde. Som rád, že tá ústava prešla. Som hrdý, že som Krajčího nezastavil.“

Celá toto trápna šaškáreň znova potvrdila, že Hnutie Slovensko je v prvom rade – podobne ako KDH – spolkom náboženských fanatikov a príležitosť pretlačiť náboženské zákazy do ústavy si proste nemohli nechať ujsť. Navyše v prípade spolupráce s nimi treba neustále počítať s klamstvami, podrazmi a vydieraním. Igor Matovič včera oznámil, že rozbije budúcu vládu, ak mu nesplní všetky jeho nápady. Veľký problém predstavuje aj opakovaná spoločná kandidatúra hnutia s ešte radikálnejšou Kresťanskou úniou, ktorá do návrhu ústavy pretlačila zákaz právnej zmeny pohlavia.

Čo bude ďalej?

Spoločných vystúpení opozičných lídrov zrejme bude teraz menej a sekulárne strany plánujú prehodnotiť spoluprácu s KDH. Stále však nechcú na rovinu povedať, v čom je skutočný problém: že významná časť „kresťanskej“ a „konzervatívnej“ opozície podporila zmeny, ktoré ohrozujú ľudské práva a posúvajú nás mimo demokratický svet.

Riešením nemôže byť ďalšie nadbiehanie a odpúšťanie náboženským fundamentalistom v nádeji, že snáď raz s tým prestanú, alebo že čím viac klérofašistických svinstiev presadia teraz, o to pokojnejšie sa bude neskôr dať s nimi vládnuť. Naopak, rozdiely medzi jednotlivými stranami treba zviditeľniť. Treba jasne a verejne kritizovať KDH a Hnutie Slovensko za ich útoky na ľudské práva.

Najlepšie bude, ak sa náboženskí fundamentalisti nabudúce už do parlamentu vôbec nedostanú – a ak sa budúca vláda predsa len nezaobíde bez nich, možno ich považovať iba za nutné zlo, avšak určite nie za „najbližšieho partnera“, lebo takým nie sú a nikdy ani neboli.

Kategórie: Názory

Štítky: demokracia, Európska únia, Hnutie Slovensko, Igor Matovič, KDH, ľudské práva, Marek Krajčí, OĽaNO, parlament, Progresívne Slovensko, SaS, ústava, ústava SR