Ani jednej więcej – nedopusťme, aby zbytočne zomierali ženy

30-ročná Izabela z Poľska bola v 22. týždni tehotenstva, keď ju hospitalizovali v nemocnici v meste Pszczyna, pretože jej odtiekla plodová voda. Po hospitalizácii oznámila rodine, že zdravotníci jej kvôli novým protiinterrupčným predpisom odmietajú vyvolať potrat a čakajú, lebo srdce ťažko poškodeného plodu stále bije. Izabela mala štyridsiatky horúčky a hodinu vracala. „Stúpa mi teplota, len aby to nebola sepsa, lebo sa odtiaľto nedostanem,“ napísala svojej rodine. Mala pravdu. Za 24 hodín zomrela na následky septického šoku.

Chyba lekárov alebo zákona?

Poľsko má jeden z najprísnejších zákonov o zákaze interrupcií. Interrupcia sa môže vykonávať len v prípade ohrozenia života alebo zdravia ženy či v prípade, že je tehotenstvo výsledkom trestného činu. Umelé prerušenie tehotenstva pre vývojové chyby plodu je od januára tohto roka zakázané, a to aj v prípade plodu bez akejkoľvek šance na prežitie.

Mohlo by sa zdať, že išlo v prvom rade o chybu lekárov a nie zákona, keďže prípady ohrozenia života ženy majú oficiálne výnimku zo zákonného zákazu. Na druhej strane sú tu názory, že lekári nemali na výber. Ani najlepší lekár by nedokázal úplne presne odhadnúť, kedy v takejto situácii plod umrie. Rovnako neexistujú dva identické prípady, do akého času od odumretia plodu nastane sepsa a do akého času žena na ňu zomrie. Zle či nejasne nastavená legislatíva nedáva lekárom žiadnu istotu, že by ich odhady uznal aj súd a že by ich po ukončení tehotnosti neodsúdil k vysokým pokutám či dokonca trestu väzenia. Ak sa fundamentalistom raz podarí presadiť zákaz alebo obmedzovanie interrupcií aj zo zdravotných dôvodov, vnesie to do zákonov takú mieru neistoty, že časť lekárov ich radšej úplne prestane vykonávať z obavy, že by to bolo považované za trestný čin.

Táto tragická udalosť ukazuje, že zákazy ohrozujú všetky ženy. Aj tie, ktorých tehotenstvo bolo plánované a chcené. Aj tie, ktoré tvrdia, že na interrupciu by nikdy nešli. To čo sa stalo Izabele, sa mohlo stať každej. V krajine pritom ani nemusí platí úplný zákaz – stačí zaviesť dostatok prekážok a právnej neistoty, aby fundamentalisti dosiahli svoj cieľ a interrupcie sa stali úplne nedostupnými.

Protesty po celej krajine

Zbytočná smrť Izabely vyvolala silnú reakciu v poľskej spoločnosti. Na sociálnych sieťach sa šíri výzva pod názvom #AniJednejWiecej (Už žiadna ďalšia) a ľudia zapaľujú v oknách sviečky na pamiatku mŕtvej. Po celej krajine sa konajú protestné akcie. Pripomína to situáciu pred rokom, kedy sa po vyhlásení rozhodnutia ústavného súdu tiež konali masové protesty.

Náboženským fanatikom v Poľsku však súčasný stav stále nestačí. Predložili projekt, ktorým chcú presadiť úplný zákaz interrupcií aj v prípade znásilnenia či ohrozenia života ženy a pre lekárov aj pre samotné ženy rovnaké tresty ako za vraždu. Ak sa vám to zdá úplne šialené a absurdné, pripomíname, že len pred niekoľkými rokmi – v decembri 2015 bol podobný návrh aj v slovenskom parlamente a hlasovalo zaňho až 19 poslancov. Po veľkom odporu verejnosti zmenili taktiku a namiesto extrémnych návrhov si vybrali cestu postupného obmedzovania, tzv. salámovou metódou. Ich cieľ však ostal rovnaký. 

Už teraz patrí Slovensko ku krajinám s najťažším prístupom k interrupciám v Európe, kde cirkvi majú veľký vplyv na zdravotníctvo. Medzi problematické patria napríklad povinné čakacie lehoty, nedostupnosť interrupcií pre ženy zo sociálne znevýhodneného prostredia, nedostupnosť medikamentóznej formy interrupcie či slabá dostupnosť interrupcií v niektorých regiónoch z dôvodu uplatňovania si tzv. výhrady vo svedomí celými nemocnicami.

Podobných prípadov je viac

Žiaľ Izabela nebola prvá a zrejme nebude ani posledná obeť nezmyselných zákazov založených na náboženských doktrínach namiesto faktov. V krajinách, kde je rozšírené zneužívanie „výhrady svedomia“ a kde sa do oblasti medicíny mieša trestné právo, môže ľahko dôjsť k takýmto zbytočným úmrtiam a tehotná žena je považovaná za menej dôležitá ako plod. V roku 2004 v podobnej situácii zomrela Agata Lamczak v Poľsku a v roku 2016 Valentina Milluzzo v Taliansku.

Asi najznámejší je príbeh Savity Halappanavar z Írska, ktorá v roku 2012 takisto zomrela na sepsu potom čo jej lekári odopreli interrupciu a čakali, kým srdce plodu prestane biť. Po opakovaných prosbách o pomoc si vypočula, že „Írsko je katolícka krajina“.

Aktuálne sa začali ozývať aj ďalší ľudia s podobnými hroznými skúsenosťami. Łukasz z poľského mesta Świdnica v článku opisuje, ako tento rok v júni zomrela jeho manželka Ania, ktorej prikázali porodiť mŕtve dieťa. Jolanta Budzowská, právna zástupkyňa rodiny mŕtvej Izabely, informovala, že v poslednej dobe riešila ďalší podobný prípad, kedy žena, ktorej odopreli interrupciu, dostala sepsu. Táto druhá žena nakoniec prežila, no dlho bojovala o život a museli jej odstrániť maternicu a obličku.

Toto sú následky ideologických návrhov, ktoré presadzujú náboženskí fundamentalisti, a toto sú konkrétne obete. Nesmieme dopustiť, aby takto zomierali ženy aj u nás.

Kategórie: Články

Štítky: , , , ,

Ethos (má 126 príspevkov)

Komentáre