Čím by sa dal nahradiť zastaralý a nespravodlivý model priameho štátneho financovania cirkví, ktorý v súčasnosti stále ešte funguje na Slovensku? V zahraničí existujú rôzne systémy financovania, ktoré by sa dali zaviesť aj tu.

Asignačný model

Asignačný model podľa nás nie je ideálnym riešením, aj keď predstavuje určité zlepšenie oproti súčasnému stavu. Funguje tak, že sa daňovník rozhodne, či poukáže časť svojich daní registrovanej cirkvi alebo ju štát použije na iný účel.

Takýto systém bol zavedený napríklad v Španielsku a Taliansku a nedávno aj v tak katolíckej krajine ako je Poľsko. Daňovník tam môže pripísať určité percento z daní z príjmu niektorej cirkvi a ak sa rozhodne neprispieť žiadnej cirkvi, štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry. Dane sa tak stávajú adresnejšími a autonómia cirkví je väčšia ako pri slovenskom systéme.

Celková čiastka, ktorú musí daňovník zaplatiť, je však v oboch prípadoch rovnaká a práve v tom vidíme zásadný problém – členovia cirkví využívajú určité služby, ale napriek tomu celkovo nezaplatia o nič viac ako tí, ktorí tieto služby nevyužívajú. Je to teda nespravodlivé voči nečlenom cirkví.

Cirkevná daň

Lepším a spravodlivejším riešením je cirkevná daň, ktorú platia iba členovia cirkví bez toho, aby nečlenovia namiesto nej platili niečo iné. Takto to funguje napríklad v Nemecku, kde registrované cirkvi získavajú financie vo forme cirkevnej dane od členov svojich farností a zborov na základe štátnych zoznamov platcov daní a podľa špecifikácie, ktoré boli prijaté jednotlivými spolkovými krajinami.

Cirkevná daň je určitá daňová prirážka, ktorá je vypočítaná na základe odvedených daní zamestnancov. Túto daňovú prirážku sťahujú úrady príslušných spolkových krajín. Cirkevná daň môže byť uplatňovaná v prípade dane z príjmu, majetkovej a pozemkovej dane. Každý má možnosť kedykoľvek oficiálne vystúpiť z cirkvi (inak ako na Slovensku sa vystúpenie sa nerieši priamo v cirkvi, ale na príslušnom štátnom úrade) a tým ukončiť povinnosť platiť cirkevnú daň.

Nemecký cirkevný daňový systém je považovaný za veľmi efektívny. Objavujú sa však aj námietky, že vyberanie členských príspevkov by malo byť úlohou cirkví a štát by do toho vôbec nemal zasahovať.

Asignačný model i cirkevná daň majú tiež jednu pre cirkvi nepríjemnú vlastnosť: Príspevky im odvádzajú len ľudia platiaci dane, zatiaľ čo služby cirkev poskytuje aj dôchodcom, deťom či nezamestnaným.

Cirkevný príspevok

V Rakúsku existuje systém obligatórneho cirkevného príspevku. Cirkvi vyberajú od svojich členov súkromnoprávne príspevky, ktoré pokrývajú prevažnú časť finančných potrieb. Výška príspevku sa určuje na základe dokladov o príjme resp. o dôchodku. U zamestnaných ľudí sa počíta z brutto príjmu mínus príspevky na sociálne poistenie, teda zo zdaniteľného príjmu.

Inak ako v Nemecku, tieto poplatky nevyberajú štátne úrady, ale samotné cirkvi bez pomoci štátu – ten vymáha iba v prípade žaloby nedošlé príspevky. Štát vedie registráciu na základe konfesie. Aj tam je možné na príslušnom štátnom úrade kedykoľvek vystúpiť z cirkvi a tým ukončiť povinnosť platiť cirkevný príspevok.

Systém cirkevného príspevku má veľa výhod. Tou hlavnou je, že cirkvi majú veľkú slobodu a nezávislosť od štátu. Okrem toho je tento systém vysoko akceptovaný ľuďmi a jednotlivé cirkvi majú istotu, že ich členovia neexistujú iba na papieri, ale naozaj si stoja si za tým, čo veria.

Samofinancovanie

Ideálnym riešením je samofinancovanie cirkví z dobrovoľných darov a členských príspevkov bez toho, aby sa na tom akýmkoľvek spôsobom podieľal štát. Podľa nášho názoru cirkvi a náboženské spoločnosti by mali mať postavenie rovnocenné s akýmkoľvek iným občianskym združením. Každý občan hlásiaci sa k nejakej cirkvi by mal potom dobrovoľne pravidelne platiť na jej prevádzku určitú čiastku.

Takáto skutočne dôsledná odluka cirkví od štátu existuje napríklad vo Francúzsku. V Českej republike v súčasnosti ešte stále prebieha majetkové vyrovnanie s cirkvami (ktoré na Slovensku už prebehlo), avšak po jeho skončení štát úplne prestane cirkvám vyplácať príspevky aj tam. Cirkvi sa tak stanú úplne nezávislými na štáte a štátnom rozpočte.

Aj na Slovensku existuje množstvo neregistrovaných náboženských skupín a štyri registrované cirkvi – Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi – ktoré už dnes fungujú takýmto spôsobom bez peňazí zo štátneho rozpočtu.

Naše stanovisko

Občianske združenie ETHOS je jednoznačne za samofinancovanie cirkví. Je nám však jasné, že presadenie tohto modelu na Slovensku bude vzhľadom na obrovský politický vplyv cirkví veľmi ťažké a oveľa pravdepodobnejšia než okamžitá a úplná finančná odluka bude postupná zmena. Uvítame a podporíme preto každý návrh zákona, ktorý predstavuje zmenu k lepšiemu.

Kategórie: Články

Štítky: Česká republika, financovanie, financovanie cirkví, Francúzsko, Nemecko, odluka cirkví od štátu, Rakúsko, Taliansko