Neúplná odluka cirkví od štátu v Nemecku

Je Nemecko sekulárny štát? Ani veľmi nie, aj keď je situácia tam v mnohých ohľadoch lepšia ako na Slovensku. Nemecko je známe svojou cirkevnou daňou, ktorú platia iba zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú členovia cirkví. Túto daň sťahujú úrady príslušných spolkových krajín. Toto riešenie je určite spravodlivejšie ako na Slovensku, kde sú cirkvi financované priamo zo štátneho rozpočtu z daní všetkých občanov. Objavujú sa však aj námietky, že vyberanie členských príspevkov by malo byť úlohou cirkví a štát by do toho vôbec nemal zasahovať.  

Štátne platby pre cirkvi

Cirkevná daň je však iba jedným z mnohých zdrojov príjmov cirkví. Na to upozorňuje aj sekulárny aktivista Philipp Möller vo svojej knihe, ktorú zhrnul autor stránky Sekulárne nebo:

Naozaj platia cirkevnú daň iba veriaci, ktorí ju platiť chcú. A to nie málo. Ročne takto získajú dve cirkvi dokopy 12 miliárd € len z týchto daní. To sú teda priame dane, ktoré by sa dali nazvať „členským poplatkom“. Čo je však zarážajúce, okrem týchto daní dostávajú cirkvi navyše ďalších 19 miliárd € ročne v podobe priamych či nepriamych dotácií od štátu. A to je už z daní všetkých poplatníkov, nie len tých, čo platia cirkevnú daň.

Bežní, nezainteresovaní Nemci samozrejme predpokladajú, že tieto enormné dane sú predsa používané prevažne na verejne prospešnú činnosť – pomoc ľuďom v núdzi a sociálnu pomoc prostredníctvom charitatívnej činnosti, v ktorých sa cirkvi angažujú. Ale omyl! Na chod hospicov, sociálnych domovov, starobincov či opatrovateľských centier, ktoré spravujú cirkvi je vyhradených ďalších 42 miliárd € ročne, z čoho 98,2 % je hradených z verejných zdrojov (teda opäť prevažne z daní všetkých občanov) a iba 1,2 percentami prispievajú cirkvi. Dokonca aj cirkevné školy sú z 85 % hradené z verejných zdrojov, 10 % z príspevkov rodičov a iba 5 % od cirkvi.

Na čo sa teda používajú cirkevné dane? To je dobrá otázka. Okrem miezd duchovných (platy biskupov sa však platia z verejných daní a nie cirkevných) sú to hlavne náklady na propagáciu, omše a skorú a účinnú indoktrináciu detí – teda budúcich platičov cirkevných daní.

Zrušenie štátnych kompenzácií

Nedávno sa objavila správa, že Nemecko pripravuje zrušenie štátnych kompenzácií pre cirkvi. O čo ide? Na základe nemeckej ústavy ešte z čias Weimarskej republiky z roku 1919 spolkové krajiny vyplácajú z verejných zdrojov odškodnenie za majetok, ktorý bol kedysi v dávnej minulosti zoštátnený. Napriek tomu, že už výše 100 rokov je súčasťou tohto ústavného článku ustanovenie o budúcom zastavení vyplácania týchto kompenzácií, doteraz k nemu nedošlo a nemecký štát platí v rámci tohto odškodnenia katolíckej a evanjelickej cirkví ročne pol miliardy eur.

O zrušenie týchto štátnych kompenzácií už niekoľko rokov usilujú viaceré politické strany a konečne sa zdá, že by sa im mohlo podariť tento zámer presadiť. Majú pritom podporu ústavných právnikov a proti nie sú ani cirkevní predstavitelia, ktorí ale samozrejme majú svoje požiadavky a snažia sa z toho pre seba vyťažiť čo najviac. Je teda možné, že výmenou za zastavenie štátnych kompenzácií cirkvi nakoniec dostanú poslednú, jednorazovú platbu vo výške ďalších 10 miliárd eur. A to napriek tomu, že štátne platby pre cirkvi za posledných 100 rokov už mnohonásobne prevýšili čiastku, ktorá im pôvodne podľa ústavy z roku 1919 mala byť vyplatená.

Vystúpenie z cirkvi

Dve najväčšie cirkví majú v krajine približne rovnaký počet členov. 27 % obyvateľov Nemecka sa hlási ku katolíckej cirkvi a 25 % k protestantským cirkvám. Tieto percentá dlhodobo klesajú a bez náboženského vyznania je oficiálne takmer 40 % obyvateľov. Napriek tomu majú cirkvi stále ešte veľký vplyv na politiku a spoločnosť.

V záujme zaistenia slobody vierovyznania má každý člen cirkvi možnosť kedykoľvek vystúpiť z cirkvi a tým zároveň ukončiť svoju povinnosť platiť cirkevnú daň. Počet ľudí, ktorí oficiálne ukončia svoje členstvo v cirkvách, je v Nemecku podstatne vyšší ako na Slovensku. V roku 2019 vystúpilo 272-tisíc ľudí z katolíckej a 270-tisíc z evanjelickej cirkvi.

Inak ako tu, vystúpenie z cirkvi tam neriešia priamo dotyčné cirkvi, ale štátne úrady. To môže byť jednoduchšie a príjemnejšie, stačí podpísať papier a nemusíte nikomu nič vysvetľovať. Na stránke kirchenaustritt.de nájdete zoznam príslušných úradov vo všetkých spolkových krajinách, ktoré vybavujú takéto žiadosti. Treba zaplatiť jednorazový poplatok vo výške cca 30 eur, čo je však zanedbateľná čiastka v porovnaní s pravidelnou platbou cirkevnej dane.

Zaujímavosťou je, že cirkevná daň zďaleka nie je jediným dôvodom, prečo ľudia opúšťajú cirkvi. Podľa prieskumu na stránke kirchenaustritt.de viac ako polovica respondentov uviedla iné dôvody, napríklad nespokojnosť s cirkevnou inštitúciou alebo že neveria resp. prestali veriť v Boha.

Sekulárny aktivizmus

V Nemecku pôsobia viaceré sekulárne organizácie. Jedna z najväčších a najaktívnejších je nadácia Giordano Bruno Stiftung, ktorá má pobočky po celej krajine. Okrem hore spomenutého Philippa Möllera patrí k najznámejším aktivistom aj filozof a autor viacerých úspešných kníh Michael Schmidt-Salomon. Na stránke Humanistischer Pressedienst si môžete každý deň prečítať najnovšie správy a zaujímavosti v oblasti sekularizmu, humanizmu a náboženstva.

Kategórie: Články

Štítky: , , , , ,

Ethos (má 93 príspevkov)

Komentáre