O zákaze nedeľného predaja sa uvažovalo už v roku 2020. Vtedy k nemu vyzývali hlavne cirkevní predstavitelia aj niektorí členovia OĽaNO, hneď sa však objavili aj nesúhlasné reakcie a vznikla iniciatíva Nechajme to otvorené.
Nenápadné zavedenie zákazu nevyšlo
Aby to nebolo také nápadné, skúsili tento zákaz presadiť v rámci protipandemických opatrení: V nedeľu museli obchody mať povinný tzv. sanitárny deň a toto opatrenie po skončení núdzového stavu akosi „zabudli“ zrušiť. Až po vlne kritiky zo strany verejnosti a upozornení, že ponechanie nedele ako povinného sanitárneho dňa je protiústavné, nakoniec ustúpili a zrušili tento príkaz.
Katolícki biskupi vtedy priamo zasiahli do politiky a požadovali, aby obchody ostali v nedeľu aj naďalej povinne zatvorené. Minister hospodárstva Richard Sulík však nesúhlasil a jasne sa vyjadril proti tomu, aby biskupi diktovali všetkým ostatným, kedy majú pracovať a nakupovať. „Podstatný rozdiel medzi nimi, mnou alebo nami v SaS je ten, že nám by v živote nenapadlo im zakazovať ísť v nedeľu do kostola alebo ich nútiť ísť do kostola v iný deň,“ uviedol.
V tomto volebnom období bol zákaz nedeľného predaja už dvakrát v parlamente, kde ho predložili niektorí opoziční poslanci a neprešiel. Teraz po odchode SaS z koalície to skúšajú aj „kresťanskí“ poslanci OĽaNO.
Väčšina je proti štátnej regulácii
Tak ako pred dvomi rokmi, aj teraz o téme hovoria hlavne náboženskí dogmatici, ktorí len nepovedia nahlas, o čo im ide. Radšej vymýšľajú výhovorky o tom, ako veľmi vraj predavačky chcú práve tento deň tráviť s rodinou, bez toho, aby sa ich vôbec opýtali. Akékoľvek zákonné obmedzenie otváracej doby má výrazný vplyv na hospodárstvo, pracovný trh aj na osobný život a finančnú situáciu majiteľov prevádzok a ich zamestnancov. Práca v nedeľu znamená pre mnohých zamestnancov príplatok, o ktorý nechcú prísť. Preto by o tom, či konkrétny obchod bude alebo nebude v nedeľu otvorený, nemali rozhodovať politici a už vôbec nie biskupi, ale v prvom rade ľudia, ktorých sa to týka.
Je ťažké nájsť na túto tému seriózny prieskum vyjadrení samotných pracovníkov. Ak aj nejaký prieskum je, väčšinou je v ňom zle položená otázka, napríklad, či by ľudia zvládli by ste zásobovanie domácnosti, keby v nedeľu boli obchody zatvorené alebo či sú za to, aby obchody v nedeľu boli zatvorené (bez slova „povinne“, čo zásadne mení význam otázky). Ak je otázka položená správne – či má štát regulovať predaj v nedeľu, väčšina je proti tomu.
Cirkvám ide o peniaze
Európske krajiny majú rôzne pravidlá ohľadom nedeľného predaja, pričom úplný zákaz má len menšina z nich. V Maďarsku bol zákaz zavedený v roku 2015 napriek tomu, že dve tretiny Maďarov boli proti, ale neosvedčil sa a už po roku ho vláda opäť zrušila. Zákaz bol totiž veľmi nepopulárny a keby ho vláda sama nezrušila, konalo by sa o ňom referendum, v ktorom by sa väčšina ľudí vyslovila za jeho zrušenie.
Zákaz nedeľného predaja nechcú ani v Poľsku, kde ho tiež zaviedla vláda náboženských fundamentalistov. Vyše polovica poľských občanov by privítala jeho zrušenie.
Zaujímavé je tiež, že predavači v maloobchode predstavujú len zlomok všetkých ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, no napriek tomu sa v súvislosti so zákazom hovorí výlučne len o nich. V prípade zdravotníkov, policajtov, zamestnancov automobiliek, kín, reštaurácií, hotelov a mnohých iných to biskupom až tak neprekáža. Dokonca aj samotní zamestnanci cirkvi – farári pracujú prevážne v nedeľu.
O čo tu v skutočnosti ide, naznačuje štúdia z USA z roku 2006 s názvom The church vs. the mall (Kostol vs. nákupné centrum), podľa ktorej má rozšírenie otváracích hodín obchodov aj na nedeľu za následok zníženie počtu ľudí navštevujúcich bohoslužby a zníženie sumy milodarov. Zákazom nedeľného predaja by sa biskupi zrejme chceli zbaviť tejto konkurencie. Ak zákaz prejde, bude to len ďalší krok na ceste ku klerikálnemu štátu.
Komentáre