Znova o registrácii cirkví

Na aktuálnej parlamentnej schôdzi sa bude znova diskutovať o absurdnom zákone o registrácii cirkví, ktorý od roku 2017 znemožňuje registráciu akejkoľvek novej cirkvi. Vznikol tak monopol 18-tich cirkví, ktoré boli zaregistrované ešte pred zmenou zákona. Progresívne Slovensko predložilo návrh, ktorým by chcelo tento nespravodlivý stav zmeniť.

Návrh zákona predložili opäť

Neprimeranosť aktuálneho zákona naplno potvrdilo aj sčítanie obyvateľov 2021. K najmenšej registrovanej cirkvi – Novoapoštolskej – sa v sčítaní prihlásilo len 73 ľudí. Keby sa zákon spätne uplatňoval aj na už registrované cirkvi, väčšina z nich by o svoju registráciu prišla. Naopak k budhizmu sa prihlásilo až 6722 ľudí, ale zaregistrovať sa ako náboženská spoločnosť nemôžu.

Už v minulom volebnom období predložil poslanec Tomáš Valášek (PS) návrh, ktorým chcel znova umožniť registráciu nových cirkví. Parlamentná diskusia k nemu však už po jednom dni skončila tým, že si parlament odsúhlasil, aby sa o ňom ďalej nerokovalo. Je príznačné, že najviac proti nemu boli práve „kresťanskí“ poslanci, ktorí sa síce neustále oháňajú slobodou vierovyznania – avšak len vtedy, ak ide o ich vlastné vierovyznanie.

Tento návrh znamená zavedenie dvojstupňovej registrácie, ktorú poznáme napríklad z ČR. Tá síce stále neprináša rovnosť, ale umožňuje novým cirkvám aspoň reálne získať základné štátne uznanie.

Aktivity starokatolíkov

Tejto téme sa dlhodobo venuje aj neregistrovaná Starokatolícka cirkev. Najnovšie organizovali starokatolíci dve stretnutia. Prvý okrúhly stôl, ktorý sa konal 27. augusta, bol zameraný na stretnutie reprezentantov neregistrovaných náboženských komunít s odborníkmi a inštitúciami ako verejný ochranca práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva či cirkevný odbor ministerstva kultúry SR. Prítomné náboženské komunity opätovne deklarovali, že dôvodom ich aktivít nie je dosiahnutie finančnej podpory zo strany štátu, ale možnosť ponúknuť svojim členom potrebnú spirituálnu či náboženskú asistenciu bez formálnych prekážok. V praxi ide napríklad o sobáše: páry, ktoré zosobáši neregistrovaná cirkev sa musia sobášiť aj civilne na úrade. Aj majoritná cirkev si na túto povinnosť spomína ako na formu útlaku spred Novembra 1989.

9. septembra 2024 sa konal druhý okrúhly stôl, ku ktorému boli pozvaní poslanci NR SR naprieč politickým spektrom. Zúčastnili sa ho však len poslanci PS (Ondrej Prostredník, Zora Jaurová, Lucia Plaváková) a SaS (Mária Kolíková, Ondrej Dostál). Aj tu je jasne vidieť, komu skutočne záleží na slobode vierovyznania pre všetkých a nielen pre jeho vlastnú cirkev.

Dôležitou témou naďalej zostáva aj možnosť napadnúť súčasnú právnu úpravu na Ústavnom súde. Takýto podnet môže iniciovať aj skupina 30 poslancov NR SR.

Predsudky a hľadanie zámienky

Žiaľ, v diskusiách k tejto téme sa často objavujú nezmyselné komentáre, z ktorých je vidieť, že veľa ľudí stále nechápe princípy sekulárneho štátu. Nie je úlohou štátu určiť, ktorá cirkev je tá „správna“ a tie ostatné zakázať ako „sekty, ktoré šíria bludy“. Ak sa dospelý svojprávny človek dobrovoľne rozhodne vstúpiť do spoločenstva, ktorého názory považujeme za bludy, má na to právo. Aj o tom je náboženská sloboda. Dokonca je tu množstvo neregistrovaných cirkví, ktoré sú z pohľadu neveriacich menej škodlivé a oveľa menej nám všetkým zasahujú do života, ako napríklad Rímskokatolícka cirkev, ktorá sa neustále snaží pretlačiť svoje náboženstvo do zákonov štátu.

Pokiaľ ide priamo o zhubné kulty, náboženských extrémistov (často sa v tejto súvislosti spomínajú radikálni islamisti) či organizácie, ktorí nespĺňajú definíciu cirkvi, štát už teraz má účinné spôsoby, ako zabrániť ich registrácii, prípadne ako ich dodatočne zrušiť. Ministerstvo kultúry môže žiadosť o registráciu takejto organizácie odmietnuť, čo v minulosti aj viackrát urobilo. Napríklad spoločenstvu Milosť štát trikrát zamietol žiadosť z dôvodu neznášanlivosti voči ostatným cirkvám, členom iných náboženstiev a ľuďom bez vyznania.

Podobné spôsoby kontroly má štát napríklad aj v prípade politických extrémistov. 1. marca 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozpustil extrémistickú stranu Slovenská pospolitosť, ktorej stanovy boli v rozpore s Ústavou SR (otvorene sa v nich totiž prihlásili ku zmene politického systému, ktorú by mimochodom uvítali aj jej mnohí podporovatelia z radov Katolíckej cirkvi). No teraz si predstavme, že štát by tento problém „vyriešil“ tak, že pod zámienkou zabránenia ďalšej registrácii fašistov, by jednoducho plošne znemožnil registráciu akejkoľvek novej politickej strany. Asi málokto by takéto odôvodnenie akceptoval. Bolo by to úplne absurdné, nedemokratické a nespravodlivé. Preto je naozaj smutné, že mnohí obhajujú podobnú nespravodlivosť vo vzťahu k cirkvám.

Kategórie: Názory

Štítky: , , , , ,