Maďarský parlament v júni schválil ďalší zákon obmedzujúci práva LGBT ľudí. Po zákaze zmeny pohlavia a obmedzení rodičovských práv ľudí inej sexuálnej orientácie prijali zákaz „propagácie“ otázok rodovej identity alebo homosexuality vo vzťahu k osobám do 18 rokov. Mladí LGBT ľudia tak nebudú mať prístup k potrebným informáciám, v dôsledku čoho je možné očakávať zhoršenie ich duševného zdravia a procesu sebaprijatia. Zákon pritom účelovo spája tento zákaz s údajnou ochranou detí pred pedofíliou a pornografickým obsahom, pričom tieto veci vôbec spolu nesúvisia a slúžia iba ako zámienka.

Samozrejme bolo len otázkou času, kedy sa toho chytia aj naši klérofašisti v parlamente, pre ktorých sú Maďarsko a Poľsko, pokiaľ ide o obmedzovanie ľudských práv, vzorom. Poslanec Miroslav Urban (exĽSNS, aktuálne Republika) predložil do parlamentu návrh zákona obdobný tomu maďarskému. Okrem toho, že tento návrh je pojmologicky a odborne úplne popletený, je hlavne výrazným zásahom do slobody prejavu. V praxi nikomu nepomôže, len zbytočne ublíži ľuďom, ktorých sa týka.

Ak by aj návrh prešiel parlamentom, môžeme sa aspoň spoľahnúť na slová prezidentky, ktorá by takýto zákon nepodpísala a v tejto súvislosti kritizovala aj nenávistné výroky poľského biskupa.

Tolerancia nie je propagácia

Samotný pojem „reklama na homosexualitu“ resp. „propagácia homosexuality“ je pritom absurdný. Predkladatelia takýchto návrhov vychádzajú z chybného predpokladu, že sa človek stáva homosexuálom len tak, z vlastného rozhodnutia, resp. pod vplyvom nejakej propagandy, a môže to kedykoľvek zmeniť. Propagovať sa dá, ak vôbec, spoločenská akceptácia homosexuality alebo prijatie určitého zákona pre homosexuálne orientovaných ľudí, ale nie samotná orientácia.

Nikto vás nevyzýva, aby ste sa aj vy stáli homosexuálom. Apel na porozumenie a toleranciu k LGBT ľuďom a na priznanie rovnakých práv neznamená propagáciu sexuálnej orientácie. Tvrdenie, že niekto propaguje homosexualitu, je zavádzanie s cieľom manipulovať a vyvolať strach.

Podobne nezmyselné je aj označenie homosexuality za životný štýl alebo za ideológiu. Je príznačné, že takéto chybné označenia najčastejšie počujeme práve od ľudí, ktorí sú sami pod silným vplyvom (náboženskej) ideológie.

Ide o kontrolu informačného priestoru

Možno si pamätáte, ako poslankyňa Záborská chcela zakázať „reklamu na interrupcie“ – tá tiež neexistuje, ale je to výborná zámienka na umlčanie všetkých, ktorí nezdieľajú názory náboženských fundamentalistov. Ako ukazuje príklad z Nemecka, v praxi to vyzerá tak, že anti-choice organizácie môžu uverejňovať akékoľvek bludy o interrupciách, ale lekári nemôžu šíriť odborné informácie o tomto zákroku.

A teraz si niečo také predstavme v prípade homosexuality – môže sa stať, že namiesto odborných faktov budú verejne dostupné už len bludy a klamstvá o tom, že je to choroba, že takýchto ľudí treba liečiť apod. Takéto zákazy neexistujúcich reklám, ktoré sa fundamentalisti snažia pretlačiť do zákonov, sú v skutočnosti hlavne zákazmi poskytovania vecných informácií.

Autoritárske, nedemokratické režimy a hnutia sa snažia o úplnú kontrolu informačného priestoru. Vytváranie neexistujúceho nepriateľa a rozdeľovanie spoločnosti je pritom známou technológiou moci – rozdeľuj a panuj. Ak presvedčíte väčšinu, že nejaká menšina (národnostná, náboženská, sexuálna či iná) môže za jej problémy či priamo ohrozuje jej spôsob života, oveľa ľahšie sa dá ovládať.

Zároveň je to osvedčený spôsob, ako odpútať pozornosť od skutočných problémov krajiny, ktoré títo politici nevedia riešiť. Nie je náhoda, že maďarská vláda prišla s ďalším útokom na menšinu práve teraz pred blížiacimi sa voľbami.

Aj keď možno máte pocit, že sa vás osobne táto téma netýka, malo by vás to zaujímať. Akékoľvek potláčanie práv a slobôd menšín sa zvykne prejaviť o niečo neskôr aj v potláčaní práv všetkých ostatných.

Kategórie: Články

Štítky: homosexualita, LGBT, ĽSNS, Maďarsko, Milan Uhrík, Republika, sloboda slova, zákon