Prvotné ranné kresťanstvo uctievalo ženu ako posvätnú, dokiaľ ju neskôr cirkev nepotlačila, aby v nej mohli vládnuť muži. Nikto neurobil viac pre vyhubenie ženy bohyne ako katolícka cirkev a Biblia. Zatiaľ čo evanjelická a anglikánska cirkev pripustili ženy ku kňazskému úradu, RKC ich diskriminuje dodnes.
Citáty z biblie majú veľmi ďaleko k rovnoprávnosti žien:
„Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi!“ (Pavel: Kol 3, 18)
„Pre muža je lepšie, ak žije bez ženy.“ (Kor 7:1)
„Ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť. Nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon.“ (1 Kor 14, 32-35)
„Žena nech prijíma od muža poučenie mlčky, s celou podriadenosťou. Učiť žene nedovoľujem. Žena nemá mať moc nad mužom, ale má sa ním nechať viesť.“ (Pavol 1. list Timoteovi 2:11-12)
„Pretože, ak je hlavou ženy muž, nie je rozumné, aby ostatné telo ovládalo hlavu!“ (Pavol 1. list Korintským 11:3)
„Veľmi rozmnožím strasti tvoje a tehotenstvá, v bolestiach deti rodiť budeš a hoci po mužovi túžiť budeš, on nad tebou vládnuť bude.“ (Gen 3:16).
„Žena nech sa učí v tichosti a úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa nechala zviesť a padla do hriechu.“ (1 Tim 2, 11-15).
„Nevesty, ktoré nie sú panny, budú, podľa biblie, ukameňované.“ (Deuteronómium, 22:13-21). Nikde sa však nespomína, že aj ženích musí byť panic.
Alebo Tertullianus (cirkevný spisovateľ): „Vy ženy ste bránou do pekla. Každá z vás, žien je Eva, vy ste zvodnice zakázaného ovocia. Vy ste prvé, čo porušili božský zákon.“
Martin Luther: „Ak sa žena vyčerpá a napokon zomrie z rodenia detí, nezáleží na tom. Nech zomrie od pôrodu, je tu na to, aby to robila.“
Tomáš Akvinský: „Keď Boh stvoril ženu, urobil chybu“, „Žena bola stvorená na to, aby pomáhala mužovi, ale len pri akte plodenia, lebo pre každú inú prácu nájde oveľa lepšiu pomoc inde.“
Aardenburská charta: „Muž má právo ženu biť, prebodnúť, rozrezať a polámať ju odhora až dole, nechať ju stiecť z krvi a potom ju znova zošiť, aby zostala nažive.“
Cirkev vo 4. storočí za cisára Theodosia I. (378-395) prijala koncept vnímania žien a svoj pohľad na ne postavila na troch predsudkoch. Prvý hovorí o ženách ako o podradných bytostiach. Druhým predsudkom bolo vnímanie žien ako bytostí potrestaných Bohom za hriech, ktorý spáchala Eva, a to bez ohľadu na to, že Adam mal na „hriechu“ rovnaký podiel. Tretím predsudkom bolo vnímanie žien ako rituálne nečistých stvorení, kvôli ich menzesu. Preto ženy nemali v minulosti rovnaké práva ako muži. Preto boli vnímané ako podradné, hriešne a nečisté bytosti.
Pápež Gelasisus I. (492-496) zakázal vysväcovanie žien za kňažky.
Pápež Gregor I. (590-604) vedome degradoval ženy tým, že urobil z Márie Magdalény prostitútku, aby ju skompromitoval a zakryl tak jej veľký význam, ktorý mala v rannom kresťanstve – Apoštolka apoštolov a „dedička“ pôvodného Ježišovho učenia ako aj učenia Jána Krstiteľa priamo od Ježiša (podľa apokryfných evanjelií – Filipovo a Máriino. Apokryfné evanjeliá odmietla RKC až v 5. storočí).
Luteráni vo Wittenbergu diskutovali o tom, či je žena vôbec ľudskou bytosťou.
Pápež Gregor VII. (1073-1085), zástanca celibátu a horlivý nepriateľ ženatých kňazov, na adresu predstaviteliek nežnejšieho pohlavia prehlásil: „Cirkev sa dovtedy nedostane spod vplyvu ženatých kňazov, pokiaľ sa kňazi nedostanú spod pazúrov svojich žien.“
Podriadenie ženy mužovi vyplýva z nezmyselnej dogmy, že Boh stvoril Evu z Adamovho rebra. Autori najohavnejšej knihy stredoveku „Kladivo na čarodejnice“, dominikáni Kramer a Sprenger, v r. 1486 napísali: „…pretože ženy boli stvorené z mužovho rebra, sú len nedokonalými zvieratami.“ RKC sa dodnes nedištancovala od diela Kladivo na čarodejnice.
Pápež Pavol IV. v roku 1977 povedal: „Žena sa nemôže stať kňazom, pretože náš Pán bol muž!“
Trvalo stovky rokov, keď až v roku 1988 pápež Ján Pavol II. konečne priznal ženám rovnoprávnosť, keď blahosklonne pripustil, že aj „žena rovnako ako muž je ľudskou bytosťou“ a rehabilitoval aj Máriu Magdalénu. Ženy ku kňazstvu však nepripustil. Naproti tomu ten istý pápež odmietol povoliť interrupcie nielen zdravým ženám, ale aj ženám postihnutým rakovinou maternice či takým, ktoré boli znásilnené. Celkovo je boj proti všetkým formám plánovaného rodičovstva a proti práve ženy rozhodovať o svojom vlastnom tele v súčasnosti jedna z hlavných činností cirkvi.
Až do 19. storočia ženy nemali žiadne volebné právo. Dnes ho vo väčšine krajín sveta už majú, ale napriek rovnosti pred zákonom stále ešte nie sú v spoločnosti plne uznávané a podvedome ich veľa ľudí stále vníma ako menej schopné – ich priemerné platy na Slovensku boli v roku 2009 minimálne o 13% nižšie ako u mužov. Je teda jasné, že jedna z hlavných prekážok na ceste k rovnoprávnosti žien bola ale aj stále ešte je katolícka cirkev.
Cirkev sa vo vzťahu k ženám odvoláva na tradície a na bibliu. Máme však plné právo tvrdiť, že tradície, ktoré človeku len sťažujú život a ktoré ho urážajú a dehonestujú vo vzťahu k iným ľuďom, musia byť zrušené, aj keď sú uvedené v Písme svätom.
Kategórie: Články
Štítky: história, katolícka cirkev, kresťanstvo, práva žien
