Výhody finančnej odluky cirkví od štátu

Patríme k posledným krajinám v Európe, kde stále ešte funguje zastaraný model priameho štátneho financovania cirkví. Tento rok dostali registrované cirkvi vyše 52 miliónov. Okrem toto štát platí učiteľov náboženstva v základných školách, teologické fakulty, prispieva na cirkevné kultúrne pamiatky, cirkevné školy, cirkevné zariadenia sociálnych služieb a poskytuje cirkvám množstvo ďalších priamych a nepriamych dotácií, ktoré prakticky nie je možné presne vyčísliť.

Naši zákonodarcovia za viac ako 30 rokov nedokázali splniť požiadavku Novembra 1989 na „dôslednú odluku cirkví od štátu“. Na jednej strane sú cirkvi financované z peňazí všetkých daňových poplatníkov, na druhej odmietajú akúkoľvek demokratickú kontrolu a dožadujú sa nezávislosti. Tieto dve veci sa však navzájom vylučujú.

Podľa prieskumov verejnej mienky väčšina občanov SR podporuje finančnú odluku cirkví od štátu. Otázka financovania cirkví sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády – je v ňom veta „Vláda SR zabezpečí otvorený a vecný dialóg o postavení cirkví a ich financovaní s cieľom nájsť efektívnu podobu spolupráce s cirkvami a ich financovania“. Napriek tomu súčasná vláda nejaví žiadny záujem o otvorenie tejto témy.

Štátne financovanie cirkví je nespravodlivé

Súčasný systém financovania cirkví je nespravodlivý hlavne preto, že cirkvi dostávajú peniaze od všetkých občanov, aj tých, ktorí sa nehlásia k žiadnej z 18 registrovaných cirkví. Neveriaci musia prispievať na niečo, čo je z ich pohľadu zbytočné a veriaci okrem svojej vlastnej cirkvi nechcene podporujú aj ostatné, „konkurenčné“ náboženské spoločnosti. Dlhodobo tak rastie napätie a nespokojnosť v spoločnosti.

Zákon o financovaní cirkví garantuje registrovaným cirkvám neustále automatické zvyšovanie štátneho príspevku bez ohľadu na skutočný počet veriacich, či už deklaratívnych alebo aktívnych. Občania nemajú žiadnu reálnu možnosť túto čiastku ovplyvniť. Nespravodlivé je aj delenie financií medzi jednotlivé cirkvi, ktoré zvýhodňuje najbohatšiu Rímskokatolícku cirkev.

Ďalším dôvodom pre zmenu systému financovania cirkví je fakt, že počet členov veľkých cirkví a záujem o cirkevný život dlhodobo klesá. Je nespravodlivé, že napriek tomu, že viaceré cirkvi podľa výsledkov sčítania obyvateľov stratili množstvo veriacich (RKC až 300-tisíc), každoročný finančný príspevok sa im nezníži ani o cent, ba dokonca im financie narastú. Podmienkou pre zníženie príspevku totiž je, aby počet celkový počet veriacich registrovaných cirkví v rámci jedného sčítania klesol o viac ako desať percent, čo je krajne nepravdepodobné. Naopak budeme cirkvám platiť čím ďalej viac, súčasný zákon zaručuje cirkvám valorizáciu. Súčasný model financovania tak čoraz menej odráža skutočný pomer členov a nečlenov jednotlivých cirkví.

RKC pritom výrazne zasahuje aj do života nekatolíkov. Správa sa ako ultrakonzervatívna politická strana, ktorá sa snaží pretláčať svoje dogmy do zákonov štátu a vnucovať ich všetkým občanom Slovenska bez ohľadu na ich vierovyznanie. Nejde teda len o to, že všetci občania SR sú nútení prispievať organizácii, ktorej služby nevyužívajú, ale navyše táto organizácia v mnohých otázkach koná priamo proti ich presvedčeniu, šíri neznášanlivosť k celým skupinám občanov a organizuje politicky motivované akcie za potláčanie ich práv.

Odluka je výhodná aj pre členov cirkví

Odluka sa často chybne vykresľuje ako niečo, čo presadzujú iba ateisti. Nie je to pravda a proti súčasnému úzkemu prepojeniu cirkví a štátu sa čoraz častejšie ozývajú aj samotní veriaci a členovia cirkví.

Na Slovensku všetky neregistrované cirkvi a 4 z 18 registrovaných cirkví – Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, Kresťanské zbory a Svedkovia Jehovovi – už dnes fungujú bez peňazí zo štátneho rozpočtu, čím sa tieto organizácie stali skutočne nezávislými a samosprávnymi.

Samofinancovanie prospieva aj samotným cirkvám, utužuje vedomie komunity a autentickosť spoločenstva. Zároveň kňaz v takejto pozícii sa takmer s istotou nebude správať ako stredoveké knieža, ktorému z titulu funkcie patrí úcta a prepych, ale bude musieť brať ohľad na názory aktívnych veriacich. Arogantný prístup katolíckych biskupov k veriacim, ktorí napríklad protestovali proti odvolaniu arcibiskupa Bezáka, by nebol možný, ak by im nahnevaní veriaci mohli odoprieť ďalšie financie.

Podľa prieskumu až vyše tretina katolíkov na Slovensku si myslí, že biskupi a kňazi nereprezentujú ich názory a ďalšia tretina z nich je presvedčená, že katolícka cirkev u nás nie je priestorom na slobodnú diskusiu. To by sa po finančnej odluke zrejme zmenilo.

V skutočnosti súčasný model financovania cirkví na Slovensku škodí nielen neveriacim, ale aj veriacim a prospieva iba biskupom, ktorým dáva moc na úkor veriacich. A tiež prospieva politikom, ktorí si kupujú podporu biskupov čoraz otvorenejšie.

Kategórie: Názory

Štítky: , , , , ,