Prinášame vám príhovor Aleny Krempaskej z Pochodu za odluku cirkvi od štátu. Alena je v súčasnosti programovou riaditeľkou Inštitútu ľudských práv. Venuje sa témam ekonomických a sociálnych práv, práv žien či LGBT ľudí, na tieto témy aj publikuje. Je známa protikorupčnými aktivitami a organizáciou protestov Gorila.

Problém Slovenska nie je nesloboda veriacich

Vierovyznanie je každého osobná vec. Nikto nemá byť na základe náboženského vierovyznania prenasledovaný alebo diskriminovaný. To je jasné a neoddiskutovateľné. Problém ale na Slovensku nie je s nedostatkom slobody pre katolíkov.

Problém je, že cirkev, jej fundamentalistické kruhy a spriaznené organizácie sú aktívne politicky a spoločensky a že za touto snahou je častokrát podnecovanie nenávisti voči LGBT menšine alebo potláčanie práv žien.

Určite si spomínate na nenávistné referendum, ktoré cirkev finančne, ideologicky a personálne podporovala a vyzývala ľudí, aby a ako išli v referende hlasovať. Oficiálne referendum za rodinu, v skutočnosti referendum proti právam LGBT ľudí.

Pre mňa osobne bolo najväčším morálnym dnom to, aké taktiky dokázali používať ako súčasť kampane: jeden z organizátorov sa vtedy neštítil vyrobiť video, v ktorom bola vyobrazená tradičná rodinka, ktorej prišli odňať dieťa dvaja gejovia. Celé zobrazenie malo ešte pedofilný nádych. Takáto degradácia LGBT ľudí je neodpustiteľná.

Referendum ale dopadlo veľkým fiaskom: napriek obrovskému nasadeniu energie a peňazí prišlo len 21% ľudí, to ukazuje, akú slabú podporu v skutočnosti má tento názorový prúd. Je ich len veľmi počuť, preto musí byť počuť aj nás.

Zažívame neustále ataky zo strany cirkvi

Neustále sa im darí o svojej moci a „veľkej väčšine“ presviedčať politické strany, ktoré sa im snažia vyhovieť. Tak sa podarilo pretlačiť do Ústavy novú, výlučnú definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Podobné stratégie vidíme aj v aktivitách, ktorými sa neustále snažia degradovať ženy a vziať im právo rozhodovať o vlastnom tele.

Neustále sme svedkami pochodov, petícií a výziev, ktorými sa snažia úplne odobrať ženám právo podstúpiť potrat a kriminalizovať aj lekárov, ktorí sa toho dopustia. Neslávne známe sú nenávistné pastierske biskupské listy, napríklad zľudovelý citát z listu, podľa ktorého ten, kto je za práva žien a za práva LGBT ľudí, je „aktérom kultúry smrti.“

Vidíme neutíchajúce snahy o zákaz akejkoľvek možnosti sexuálnej výchovy na školách, proti vzdelávaniu k LGBT právam. Úprimne, ako predchádzať potratom a zároveň mladým ľuďom zatajovať pravidlá bezpečného sexu a vytvárať okolo témy tabu, to naozaj neviem, ako si predstavujú.

Máme za sebou malé víťazstvo

Tento rok priniesol aj pozitívne aktivistické víťazstvo. Začiatkom tohto roku sa Konferencia biskupov Slovenska snažila získať ďalšiu výsadu – chceli sa stať stálym členom medzirezortného pripomienkového konania. V praxi by to znamenalo, že by boli na úrovni štátneho orgánu – ministerstiev a ak by sa vyjadrili k návrhu zákona, musel by sa tým predkladateľ zákona povinne zaoberať.

Slovenská republika, ako sa uvádza v našej Ústave, sa pritom neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Zaradenie nevolenej skupiny osôb, ktorú si spomedzi svojich členov vyberá jedna z registrovaných cirkví, je neprípustná. Pod výzvu ministrovi spravodlivosti sme zozbierali 4122 podpisov a odovzdali verejne pred ministerstvom za prítomnosti médií. Verejný tlak zabral a KBS sa nepodarilo vkliniť do procesu tvorby zákonov.

Je aj ľudskoprávnou povinnosťou stáť proti aktivitám cirkvi a ich snahám o ovplyvňovanie životov iných, a to práve tam, kde sa snažia potierať a pošliapavať práva iných. A nepríde mi morálne, aby takéto aktivity boli financované z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Aj pre to som za úplnú odluku cirkvi od štátu.

Kategórie: Názory

Štítky: Alena Krempaská, odluka cirkví od štátu, Pochod za odluku cirkvi od štátu