V parlamente sú ďalšie škodlivé návrhy náboženských fundamentalistov

Na najbližšiu schôdzu Národnej rady je predložená celá plejáda nezmyselných zákonov určených hlavne na to, aby zaujali verejnosť. Palmu víťazstva v súťaži o najväčšiu šialenosť bezpochyby získa návrh na zmenu pohrebného zákona o príkaz na pochovávanie potratených plodov v akomkoľvek štádiu. Je pritom otázne, či jeho predkladateľka Andrejuvová (OĽaNO) vôbec konzultovala s cirkvami, že by boli ochotné takéto pohreby vykonávať. Tie totiž v rozpore s tým, čo hlásajú – že aj oplodnená ľudská bunka je človek – nekrstia ani nepochovávajú bunky a embryá, ale iba narodených a reálne existujúcich ľudí.

Nechýba ani tradičný návrh na vypustenie ústavných článkov, ktoré sú podmienkou nášho pristúpenia k EÚ, a návrh OĽaNO na zákaz nedeľného predaja. Ten u nás dlhodobo presadzuje hlavne katolícka cirkev, ktorá obchodoch otvorených v nedeľu zrejme vidí konkurenciu a v prípade ich zatvorenia dúfa v plnšie kostoly a zvýšenie sumy milodarov. OĽaNO zároveň chce obchodom dovoliť mať otvorené v štátne sviatky – ale len tie štyri sviatky, ktoré nie sú cirkevné. Aj z toho je jasné vidieť, čo je v skutočnosti za týmto návrhom.

Svetlou výnimkou medzi týmito návrhmi je predloženie zákona o skutočnej pomoci tehotným ženám poslancom Valáškom (PS), ktorého neschválenie zabráni na pol roka predkladať sprísnenie interrupcií pod týmto maskovaním.

Opäť riešia zákaz dúhových vlajok

Avšak najrafinovanejším návrhom, s najlepšími vyhliadkami na schválenie, je zmena zákona o štátnych symboloch, ktorej cieľom je zákaz používania dúhových vlajok na štátnych budovách. Po poslancovi Gyimesim prevzala štafetu jeho kolegyňa Záborská, ktorá tento návrh predložila na poslanecký klub OĽaNO.

Argumentácia v prospech tohto zákona je na prvý pohľad sekulárna. Prvý článok Ústavy SR hovorí jasnou rečou, že Slovenská republika je štát nenaviazaný na žiadne náboženstvo alebo ideológiu. Občania síce môžu rôzne náboženstvá či ideológie vyznávať, ale na pôde štátnych orgánov, ktoré slúžia všetkým, sa majú správať ideologicky neutrálne. A keďže autori návrhu onoho zákona v dúhovej vlajke vidia symbol určitej ideológie (ktorú nazývajú gender ideológia), tak v zmysle sekularizmu sa domáhajú jej zákazu.

Ich postoj má ale dve veľké vady. Tou menšou je, že tzv. gender ideológia neexistuje. Ide tu len o myšlienkový konštrukt fanatikov, ktorí si nevedia predstaviť nič iné, ako že ich odporcovia sú rovnako veľkí fanatici vyznávajúci odlišnú vieru. Byť rozumný a ľudský však nie je ideológia. Dúhová vlajka vyjadruje rešpekt k faktu, že nezanedbateľná časť populácie má inú sexuálnu orientáciu ako väčšina a že niet žiadneho rozumného dôvodu nedopriať jej rovnaké práva, keďže má aj rovnaké povinnosti.

Náboženské symboly im neprekážajú

Závažnejšou vadou je fakt, že na sekulárny princíp sa autori návrhu odvolávajú len tam, kde sa im to hodí, zatiaľ čo ho zásadne odmietajú uplatňovať všade inde. Predkladateľka návrhu Anna Záborská sa napríklad nedávno rozplývala od blaha nad tým, že na Ministerstve vnútra zriadili kaplnku, kde sa pravidelne konajú bohoslužby. A tento postoj je zo strany podporovateľom zákazu dúhovej vlajky systematický. Svoju misiu vnímajú ako boj za svoju ideológiu proti všetkým ostatným a sami sa snažia svojimi symbolmi čo najviac zaplniť verejný priestor a štátne inštitúcie. Ide tu teda z ich strany o čisté pokrytectvo.

Sekularizmus môže byť prísnejší a menej prísny, avšak nemôže byť selektívny. V princípe by mohol byť až natoľko prísny, aby zahrnul aj zákaz používania dúhovej vlajky na štátnych budovách. Ale až po zákaze oveľa závažnejších narušení tohto princípu: po zákaze kaplniek, krížov, pápežských vlajok a podobne.

Avšak všetkému svedčí len určitá miera, nič sa nemá preháňať. Preto aj sekularizmus má nejakú rozumnú hranicu. Keď príde pápež na návštevu Slovenska, tak je akceptovateľné, aby na nejakej štátnej budove dočasne viala pápežská vlajka, hoci reprezentuje určitú ideológiu. Na druhej strane by bolo neprípustné, keby tam viala po celý rok alebo bez konkrétnej príčiny. Príležitostné vyvesenie dúhovej vlajku v deň, kedy sa koná v danej lokalite dúhový pochod, je takisto akceptovateľným prejavom. Najmä ak zvážime, že Slovenská republika je štát, ktorý sa – aby ho vôbec zobrali do Európskej únie – zaviazal pristúpením k Európskemu dohovoru o ľudských právach odstrániť diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Pani Záborská by ako bývalá dlhoročná europoslankyňa mala radšej porozmýšľať, ako tento záväzok naplniť v takom duchu, v akom je našimi európskymi partnermi chápaný.

Kategórie: Články

Štítky: , , , , , ,

Ethos (má 214 príspevkov)

Komentáre