Možno to niekomu príde ako nesmierne podivné, ale za jeden z najdôležitejších impulzov pokroku považujem kritiku. Objektívna kritika pomáha v každej oblasti života. Predsa len na to, aby sa dalo zlepšovať, je potrebné hlavne vedieť, kde konkrétne sú chyby a nedostatky. Problémom však je, že vo všeobecnosti ľudia väčšinou kritiku vôbec nevedia znášať, a aj keď je vecná a dobre myslená, veľa z nás si ju, minimálne v prvom momente, vysvetlí skôr ako osobný útok, a tak sa neraz stáva, že v mnohých oblastiach života ostávajú chyby prehliadané len preto, že tí čo si ich všímajú, sa na ne boja poukázať, aby nebodaj niekoho neurazili.

Samozrejme, nie každá kritika je objektívna, či vôbec zmysluplná, no neexistuje oblasť vedy a života ako takého, kde by bolo možné dosiahnuť pokrok bez existencie akejkoľvek kritiky. A tak ma nesmierne mrzí, že stále existujú témy, ktoré sú vo väčšej časti populácie voči kritike skoro imúnne, či oblasti, ktorých kritizovanie je považované v niektorých končinách za trestné a u nás minimálne za spoločensky nevhodné.

Jednou z takýchto oblastí je napríklad náboženstvo, čo je veľmi zvláštny fenomén hlavne preto, že náboženstiev existujú a existovali doslova tisícky, a vzhľadom na to, že bohovia sa medzi sebou väčšinou nemajú veľmi radi a každé náboženstvo tvrdí niečo iné, je viac ako očividným faktom, že všetky pravdu mať nemôžu a vlastne ju nemusí mať ani jedno. Kritika pritom nikomu nezakazuje veriť čomu len chce a kým sa nepreženie do extrémov, tiež určite nikomu neubližuje. Prináša akurát iné pohľady na vec, ktorých sa pravda predsa nikdy báť nemusí. O to divnejšie sa mi javia prípady, v ktorých sú ľudia odsúdení, poslaní do väzenia za obyčajné vyjadrenie svojho názoru, či prípad indického skeptika, ktorého chcú súdiť za to, že odhalil skutočnosť, že „zázračné voda kvapkajúce z nôh sochy Ježiša” bola v skutočnosti len voda, presakujúca z blízkej poškodenej kanalizácie.

Do podobnej pozície sa v závislosti od krajiny a komunity dostali aj rôzne iné inštitúcie či názory. Jedna vec sa však nikdy nemení, ak nie sme ochotní počúvať žiadnu kritiku, sme odsúdení k stagnovaniu. To, že objektívna kritika pomáha, dobre vidno napríklad aj na rýchlom vedeckom pokroku posledných desaťročí. Vedci sú totiž voči sebe prudko kritickí. Každý sa snaží nájsť chyby v starých interpretáciách dôkazov, postupoch, či zaužívaných názoroch, pretože jedine tým sa dá zabezpečiť, že sa naše znalosti neustále vylepšujú, že chybné myšlienky sú rýchlo odhalené, a aj tí čo nechápu čo je objektívna kritika, sa pomerne rýchlo odsúvajú bokom.

Kategórie: Názory

Štítky: kritické myslenie, sloboda slova, veda