Vláda neprestáva z mimovládnych organizácií robiť nepriateľov spoločnosti. Niektoré organizácie totiž opakovane kritizujú vládu, poukazujú na korupciu alebo organizujú petície a protesty proti škodlivým návrhom zákonov.
Od začiatku volebného obdobia vidíme snahy obmedzovať a šikanovať aktívnych občanov. Pôvodne prišli poslanci SNS s návrhom zákona, ktorý mal z mimovládnych organizácií robiť „zahraničných agentov“. Keď zistili, že by im to neprešlo cez Európsku úniu, lebo podobný zákon muselo zrušiť Maďarsko, pozmeňujúcim návrhom zmenili tento zákon a schválili ho ako tzv. zákon o lobingu. Samozrejme „lobing“ sa týkal len mimovládok.
Občianske združenia, neziskové organizácie či nadácie museli následne vypracovať výkazy a prehľady o menách a priezviskách osôb, ktoré prispeli na ich činnosť a vybavovať žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon spôsobil také administratívne problémy, že boli pre viaceré organizácie likvidačné.
Tento zákon nakoniec zastavil ústavný súd a vyhlásil ho za protiústavný. Označil ho za neprípustný zásah do práva na súkromie, ako aj na ochranu osobných údajov a slobody združovania. Od 15. januára sú mimovládne organizácie teda zbavené povinnosti uplatňovať tieto normy.
V reakcii na to vláda na Ficov návrh schválila uznesenie, v ktorom nariadila ministrom, aby pri mimovládkach skontrolovali všetko, čo sa skontrolovať dá – okrem financií napríklad aj dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, BOZP, či to, ako spracúvajú osobné údaje (GDPR).
Pozoruhodný je pritom nielen rozsah ohlásených kontrol, ale aj dôvod, ktorý pri svojom návrhu Fico uvádza. Viac kontroly potrebujeme vraj preto, lebo ústavný súd „svojím nálezom prakticky zablokoval možnosť zvýšenia transparentnosti financovania a ďalšieho fungovania mimovládnych neziskových organizácií.“
Je jasné, že v skutočnosti o transparentnosť tu vôbec nejde a neexistuje žiadny dôvod kontrolovať práve mimovládne neziskové organizácie intenzívnejšie ako štátnu správu a úrady, štátne firmy, samosprávy, súkromných zamestnávateľov, či akýchkoľvek poberateľov verejných zdrojov.
Úplne najmenšiu transparentnosť vidíme pri financovaní cirkví, ktoré každý rok len tak automaticky dostávajú obrovské milióny od štátu, ktoré môžu používať na ľubovoľný účel. Navyše, práve aj spracúvanie osobných údajov je v cirkvách problematické vzhľadom na to, že odmietajú vymazať údaje ľudí, ktorí z nich oficiálne vystúpili. Lenže cirkvi vláde na rozdiel od mimovládnych organizácií vyhovujú – nekritizujú ju a nedávnym rekordným zvyšovaním štátneho príspevku pre cirkvi sa vláda doslova snažila kúpiť si ich podporu. Takže v tomto prípade jej netransparentnosť vôbec nevadí.
V tejto súvislosti si treba všímať aj činnosť splnomocnenkyne vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Úlohou splnomocnenkyne je chrániť priestor pre aktívnych občanov, posilňovať dôveru medzi štátom a občianskym sektorom, ale najmä brániť zásahom, ktorými by chceli politici oslabovať základné princípy demokracie. V skutočnosti však splnomocnenkyňa Zacharová nielenže tieto úlohy neplní, ale koná v úplnom rozpore s nimi. Pomohla vláde oslabovať práva aktívnych občanov podporou protiústavného zákona proti mimovládkam, ktorý dokonca sama pomáhala pripraviť, obhajovala jeho schválenie v NR SR a po rozhodnutí ústavného súdu útočila na verejného ochrancu práv za jeho odborné stanoviská k nálezu ústavného súdu.
Trochu to pripomína splnomocnenkyňu vlády pre ochranu vierovyznania v minulom volebnom období, ktorá tiež robila presný opak toho, čo podľa oficiálneho popisu funkcie mala. Od takýchto ľudí žiadnu pomoc nemôžeme čakať a je teda na nás všetkých, aby sme sa bránili proti porušovaniu našich práv.
Kategórie: Články
Štítky: financovanie, financovanie cirkví, mimovládne organizácie, Robert Fico, SNS, Ústavný súd, vláda, zákon
