Štát by sa mal riadiť tým aká cirkev reálne je, a nie tým aká by mala byť

Prinášame vám príhovor Andreja Lúčneho z Protestu za odluku cirkví od štátu. Andrej Lúčny je informatik a občiansky aktivista. Pôsobí ako učiteľ na Matfyze a výskumník v komerčnej firme. Je aktívnym členom viacerých občianskych združení a verejnosti je známy buď ako odborník na umelú inteligenciu alebo ako účastník všetkých možných (i nemožných) protestov.

Cirkev v školách

Je všeobecne známe, že Vatikánske zmluvy umožňujú prítomnosť katolíckej cirkvi na pôde škôl a to nielen na cirkevných, ale aj štátnych. Menej známe je, že táto jej výsada nie je bezpodmienečná. Pokiaľ sa aj rôzni politici domnievajú, že Vatikánske zmluvy nie je možné zrušiť, nemôžu spochybniť legitímnosť požiadavky, aby ich cirkev dodržiavala. Zacitujme z týchto zmlúv:

„Svätá stolica bude uplatňovať vo vzdelávacom a výchovnom procese zásady náboženskej znášanlivosti, ekumenizmu a spolupráce a rešpektovať presvedčenie osôb iného náboženského vyznania a osôb bez náboženského vyznania.“

Máte dojem, že sa týmto článkom cirkev pri pôsobení na školách riadi?

Veď spoza školskej katedry hlása, že jej viera je jediná pravá a kto ju nevyznáva, je zatratený. Akú znášanlivosť prechováva k početnej skupine detí z rozvedených rodín, keď vďaka slabosti niekdajšieho ministra školstva presadila skartovanie šlabikáru s druhým ockom Žubajíkom?

Akú spoluprácu s neveriacimi sledovala, keď žiadala zo školského zákona vypustiť zmienku o výchove v duchu humanizmu, nakoľko ju považovala za nezlučiteľnú s právom rodičov zabezpečiť vzdelanie a vyučovanie svojich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením? Akú znášanlivosť prejavuje voči ženám, ktoré podstúpili interrupciu, alebo voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou?

Veľa ľudí si povie, že cirkev vždy ulietala od svojho ideálu, avšak tento ideál je v poriadku a jeho nositeľmi je určitá menšina nasledovania hodných. To nechcem nikomu vyhovárať, aj keď Skutky apoštolské v kapitole 5 naznačujú, že sa cirkev vyvinula zo sekty, ktorá svojich členov pripravovala o majetok i život a spôsob zavraždenia Hypatie, hlavnej hrdinky z filmu Agora, bol iba slabým odvarom toho, čo svätý Cyril so svojimi ovečkami objaviteľke kuželosečiek naozaj urobili.

Štát by sa mal riadiť tým aká cirkev reálne je, a nie tým aká by mala byť. Na vývoj v cirkvi, v ktorej už aj biskupské stolce obsadzujú vyznávači novej bláznivej viery založenej na konšpiráciách, sa so znepokojením díva aj mnoho úprimne veriacich ľudí. Tie najhoršie prejavy sú totiž aj podľa teológie spravidla herézou, žiaľ v našom každodennom živote sú normou.

Je poľutovania hodné, keď z tej istej katedry, spoza ktorej doobeda učia deti o prírodných vedách, zaznie poobede, že Jonáš strávil tri v bruchu ryby, dinosaury neexistovali či panna porodila syna. A to sú ešte vcelku nevinné bludy, podľa ktorých sa nik v živote neriadi.

Horšie je, keď sa pod rúškom náboženstva šíri nenávisť voči všetkým, ktorí sa z tých bludov vysmievajú. Naša tradičná cirkev síce nevraždí ako Taliban, ale ako správne hlása Richard Dawkins, je to len preto, že sme tomuto dravcovi od čias osvietenstva vylámali tesáky. Nedovoľme, aby mu dorástli. Neprospelo by to ani cirkvi samotnej.

Kategórie: Názory

Štítky: , , ,

Ethos (má 117 príspevkov)

Komentáre